Keď pred dvadsiatimi rokmi dve rýchlikové lokomotívy zabrzdili na stanici vo francúzskom Calais na jednej koľaji s čelnými nárazníkmi len meter od seba, nebola to katastrofa odvrátená na poslednú chvíľu. Bol to dôkaz, že po šiestich rokoch stavby je tunel pod kanálom La Manche hotový.
Odvtedy ho využilo vyše 330 miliónov pasažierov. Komfortná cesta vlakom trvá do Londýna z Bruselu či Paríža len asi dve hodiny. Problémom, ktorý sa rieši aj na európskej úrovni, sú ale vysoké ceny za prepravu ľudí a tovaru.
Zo súpravy, ktorá 6. mája 1994 do francúzskeho Calais prišla podmorským tunelom z Veľkej Británie, vystúpila kráľovná Alžbeta II. Cestu späť absolvovala spoločne s VIP pasažierom vlaku z Paríža, ktorým nebol nikto iný ako vtedajší francúzsky prezident François Mitterand. Do britského Folkestone sa zviezli spolu s čiernym kráľovským rolls-royceom špeciálnym vlakom na prepravu automobilov a demonštrovali tak ďalší zo spôsobov, ako bude podmorská cesta využívaná.
Osobné aj nákladné autá sa „naloďujú“ do vlaku v Calais, cestujúci zvyčajne nastupujú priamo v hlavných mestách. Pre vozidlá je na ceste z kontinentu cieľovou stanicou Folkestone, pre pasažierov britská metropola. V Bruseli i Londýne nástup pripomína ten na letiskách: registrácia, bezpečnostná prehliadka aj pasové odbavenie, pretože Británia nie je členom schengenského priestoru pre voľný pohyb. Po týchto procedúrach čakáte v pohodlných priestoroch na povolenie nastúiť do modernej súpravy.
Vlani francúzsko-britská spoločnosť, ktorá bude tunel do roku 2086 prevádzkovať, zarobila 101 miliónov eur. Tento rok v apríli pristúpila na žiadosť Európskej komisie znížiť účtované poplatky za nákladné vlaky. Eurokomisár pre dopravu Siim Kallas rozhodnutie privítal s tým, že uvoľní „zátku“ na jednej z dôležitých dopravných ciest, ktorej kapacita pre nákladnú dopravu je teraz práve kvôli nákladom pre prepravcov zo 43 percent nevyužitá.
Od roku 1994 vlaky previezli tunelom 65 miliónov vozidiel, viac ako 20 miliónov z nich boli kamióny. Ten s číslom presne 20 miliónov prešiel tento rok 26. marca, uvádza hovorca Eurotunnelu John Keefe.
Na vysoké ceny si ale nesťažujú iba firmy. „Tunel využívame len veľmi zriedka. Hlavne preto, že je veľmi drahý, výrazne viac než trajekty,“ povedala Ruth Cameronová z britského Oxfordu, ktorá sa označuje za „sklamanú zákazníčku“. S manželom Neilom vlastnia dom vo Francúzsku, cez úžinu preto cestujú niekoľkokrát ročne.
Výrazný zisk firmy podľa nej znamená, že pre vysoké ceny nie je iný dôvod ako chamtivosť. Ak by cesta zlacnela, Cameronovci by vraj určite opätovne posúdili výhody rýchlosti, ktorú cesta tunelom ponúka.
Prekáža im tiež, že pre cesty autom fakticky neplatí pred otvorením tunela propagovaná možnosť jednoducho prísť na terminál a využiť najbližší spoj. „Funguje to tak, že si cestu musíte rezervovať dopredu a tiež sa vopred pri nástupe registrovať. Navyše, frekvencia vlakov – hlavne mimo sezónu – nie je dostatočná,“ domnieva sa Cameronová.
Päťdesiatkilometrovým tunelom, z ktorého pod morom vedie 37 kilometrov, denne prejde až 400 vlakov. Spoločnosť uvádza denný priemer 50 000 pasažierov, 6000 áut, 180 autobusov a 54 000 ton nákladu. Firma, na ktorej činnosť dohliada spoločná britsko-francúzska medzivládna komisia, zamestnáva približne 3800 ľudí.