Predražili sa úvery pre tamojšie firmy a ekonomiku poškodzuje aj nestabilný rubeľ. Navyše, Spojené štáty americké môžu oslabiť tohtoročné príjmy ruského rozpočtu znížením ceny ropy. Pre ruskú štátnu kasu je tak strategicky dôležité udržať súčasné príjmy z predaju plynu do Európskej únie.
„Zdá sa že v druhom štvrťroku poklesne ruská ekonomika dva kvartály za sebou a technicky sa ocitneme v recesií,“ potvrdil pre agentúru AFP Maxim Oreškin, šéf oddelenia strategických prognóz ruského ministerstva financií.
„Podľa odhadov ruského ministerstva hospodárstva len v prvom štvrťroku odišlo z Ruska do 70 miliárd dolárov, čo bolo viac ako za celý minulý rok, keď odišlo 63 miliárd dolárov,“ priblížil Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB banky. Investičné fondy totiž pri hrozbe ekonomických sankcií počítajú v Rusku s nižšou ziskovosťou firiem, a tak radšej investujú inde vo svete. „Podľa krízového scenára Svetovej banky, v prípade odlevu kapitálu v hodnote 150 miliárd dolárov by sa ruská ekonomika prepadla tento rok o 1,8 percenta,“ dodal Štefanides. V tomto scenári nie sú započítané potenciálne obchodné sankcie proti Rusku.
Tlak na ceny ropy
„Spojené štáty americké už v polovici marca ohlásili predaj 5 miliónov barelov roby zo svojich núdzových zásob. Podľa komentára Reuters ide o politické gesto voči Rusku, že USA majú prostriedky, ktorými môžu zraziť cenu pre Rusko kľúčovej komodity,“ povedal Vít Jedlička, analytik spoločnosti Colosseum. Americká vláda má v zásobách 696 miliónov barelov čierneho zlata.
„Rusko potrebuje na udržanie vyrovnaného štátneho rozpočtu, aby cena svetovej ropy bola na úrovni sto dolárov za barel,“ pokračoval Jedlička. Philip Verleger, konzultant v Carterovej a Fordovej administratíve, odhaduje, že by predaj pol milióna barelov denne v nasledujúcich dvoch rokoch zrazil ceny ropy Brent až o 12 dolárov za barel. K predaju nadbytočných zásob by sa tak museli prijať aj ďalšie krajiny ako Nemecko, Japonsko, Taliansko, Južná Kórea a Španielsko.
Rubeľ stráca na sile
Po pripojení Krymu pod hrozbou vojenského konfliktu sa výrazne oslabila aj ruská mena rubeľ. „Ruská centrálna banka tak bola v polovici marca nútená zvýšiť svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 1,5 percentuálneho bodu na 7 percent. Vyššie úrokové sadzby spomalia investície a tým aj ekonomiku,“ pokračoval Štefanides. Na porovnanie, Európska centrálna banka bojuje so súčasnou krízou hlavne lacnými peniazmi, čo v tomto prípade znamená zníženie úrokovej sadzby eurozóny na úroveň 0,25 percenta.
„Podstatné je, že aj bez konfliktu s Ukrajinou by ruské hospodárstvo nebolo na tom dobre,“ povedal Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky. Ruské hospodárstvo totiž dlhodobo neťahá len kvalitný priemysel či finančné služby, ale aj predaj strategických surovín ropy a plynu.
„Práve príjmy z predaja ropy a zemného plynu predstavujú v Rusku takmer 50 percent všetkých vládnych príjmov a ich výpadok by znamenal pre krajinu vážne problémy,“ priblížil Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne.
Eskalácia krízy ohrozuje aj slovenské firmy
Až polovicu tovarov, ktoré Slovensko ročne vyvezie do Ruska, tvoria automobily a ich komponenty. Na východ Európy exportujeme každé piate auto vyrobené v žilinskom závode Kia. Firmy pôsobiace v slovenskom automobilovom priemysle taktiež viaceré súčiastky ako napríklad káblové zväzky odoberajú z Ruska a Ukrajiny.
„V dvoch oblastiach sledujeme veľmi pozorne situáciu. Prvou sledovanou oblasťou je vývoj pomerov u našich dodávateľov komponentov a druhou situácia na miestnych trhoch,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Albrecht Reimold, predseda predstavenstva vo Volkswagen Slovakia.
Do Ruska vo veľkom vyvážame aj elektroniku. „Na strane dovozu ide samozrejme najmä o ropu a plyn, ktoré tvoria 90 percent dovozu z Ruska. Medzi významnejšie položky ešte patrí železná ruda a čierne uhlie,“ pokračoval Valachy. Bez ruského plynu nedokáže dlhodobo vyrábať napríklad bratislavský Slovnaft.
Od bezproblémového obchodu s Ruskom je tak závislý hlavne slovenský priemysel, zamestnávajúci takmer pol milióna ľudí. „Prípadné zavedenie sankcií zo strany Ruska by mohlo skomplikovať aj dostavbu a údržbu našich jadrových elektrární, nakoľko viaceré z nich používajú ruskú technológiu,“ uzavrel Baláž. Celkovo až 10,2 percenta slovenských dovozov pochádza z Ruska a opačným smerom putujú približne štyri percentá slovenského exportu.