DPH zatiaľ neklesne, vláda ide ďalej šetriť

Slovensko by po piatich rokoch malo v Európe prísť o označenie - rozpočtový hriešnik. Deficit verejných financií sa totiž za minulý rok dostal pod úroveň troch percent výkonu ekonomiky, a to zo 4,5 na 2,77 percenta.

, , 23.04.2014 12:17, aktualizované: 19:00
debata (125)

Napriek tomu však vláda v stredu v Pakte stability a rastu uviedla, že zatiaľ si nemôžeme dovoliť príliš míňať. Z januára 2015 na rok 2016 sa tak odsúva plán znížiť daň z pridanej hodnoty z 20 na 19 percent.

Ministerstvo financií počíta s tým, že štvrť miliardy eur, o ktoré by štátna kasa po poklese DPH prišla, ešte v budúcom roku bude v rozpočte. Vláda okrem toho plánuje zaviesť viaceré opatrenia na zlepšenie výberu daní a odvodov. Lekári budú musieť mať registračné pokladnice, zdanené budú benefity farmaceutických firiem posielané lekárom a 19-percentná daň sa bude platiť aj z odovzdaného kovošrotu. Okrem toho sa úniky financií zastavia zavedením ročného zúčtovania sociálnych odvodov. Doteraz robia ročné zúčtovanie preddavkov len zdravotné poisťovne. Pokračovať bude aj reforma ESO, ktorá má cez zlučovanie úradov na budúci rok priniesť ďalších 106 miliónov eur.

Minister financií Peter Kažimír tak chce zastaviť rast dlhu. Hrubý verejný dlh za vlaňajšok stúpol na 55,4 percenta výkonu ekonomiky, čím prelomil ďalšiu hranicu ústavnej dlhovej brzdy. Štát aj obce budú musieť viazať časť zdrojov a zmrazená bude napríklad aj rezerva vlády. Kažimír tvrdí, že sa s tým dá žiť a dlh chce v roku 2016 opäť stlačiť pod 55 percent.

Aktivácia dlhovej brzdy pre obce znamená krátenie peňazí. „Uvedomujeme si spustenie dlhovej brzdy a konkrétne technické detaily viazania výdavkov zo strany štátu pre mestá a obce budeme ešte konzultovať s predstaviteľmi ministerstva financií,“ povedal Jozef Turčány, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska.

Rezort financií pôvodne nepredpokladal, že dlh za rok 2013 stúpne nad 55 percent. Stalo sa tak po tom, čo európski štatistici z Eurostatu neuznali vládne úspory spojené s presunom časti štátnych ropných rezerv na súkromný sektor. Predpokladá sa, že Eurostat na jeseň navýši aj deficit, a to o peniaze, ktoré štát získal vystúpením ľudí z druhého penzijného piliera. Potom by vlaňajší deficit mal stúpnuť nad tri percentá a vláda v zmysle zákona nebude musieť znižovať DPH. V tomto roku však už kabinet chce deficit stlačiť na 2,6 percenta, na základe čoho by DPH mala ísť dole v roku 2016.

Konsolidujeme rýchlejšie

O štatút rozpočtového hriešnika by sme však mali v zmysle dohody európskych ministrov financií prísť už tento rok. „Vystúpenie z procesu Procedúry nadmerného deficitu znamená, že slovenská vláda si splnila ‚domáce úlohy‘, ktoré sa automaticky spájajú s prekročením hranice tri percentá HDP pre deficit verejných financií. Vláda potom už nebude pod až tak prísnym drobnohľadom Európskej komisie,“ hovorí hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo. Ak by vláda nedokázala podliezť 3-percentnú hranicu, hrozila by jej od Bruselu pokuta vo výške 0,2 percenta HDP, čo je vyše 140 miliónov eur.

Rok 2013 ukončilo Slovensko úspešne aj v porovnaní s výsledkami ostatných krajín Európskej únie. „Schodok verejných financií krajín eurozóny klesol z 3,7 percenta HDP v roku 2012 na tri percentá HDP v roku 2013 a v celej EÚ dosiahol 3,3 percenta HDP,“ priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž. Ekonomický líder eurozóny Nemecko malo na druhej strane minulý rok vyrovnaný rozpočet a nízke deficity dosiahli aj pobaltské a severské krajiny. „Naopak, deficit vyšší ako tri percentá HDP malo až desať krajín. Najhoršie bolo hospodárenie Slovinska, ktorého deficit výrazne vzrástol, až na 14,7 percenta HDP,“ dodal Baláž.

Pokladnica aj u zubára

Ozdravovanie verejných financií na Slovensku bude podľa Kažimíra pokračovať. Na zníženie deficitu na 2,5 percenta musí vláda na budúci rok urobiť ďalšie opatrenia za 400 miliónov eur. Okrem ponechania úrovne DPH očakáva vláda 71 miliónov eur od zavedenia registračných pokladníc pre lekárov aj iné profesie. Výnimky sa pri registračných pokladniciach zrušia aj pri prevádzkovateľoch turistických ubytovní, hotelov, penziónov a chatových osád.

„Niektoré profesie mali vylobované výnimky na registračné pokladnice a to sme zrušili. Keď musí mať registračnú pokladnicu kvetinárka, tak nevidím dôvod, aby ju nemal zubár,“ priblížil Kažimír. Farmaceutické spoločnosti zase deklarujú výdavky na podporu lekárov v sume 40 miliónov eur. „Bohužiaľ lekári nám z týchto príjmov za minulý rok nahlásili len 70-tisíc eur,“ pokračoval Kažimír. Zrážkovú daň tak v tomto prípade budú platiť priamo farmaceutické spoločnosti za poskytnutie benefitov lekárom.

Zavedenie ročného zúčtovania odvodov prinesie 56 miliónov eur do štátneho rozpočtu až v roku 2016. Momentálne niektoré firmy celý rok dávajú zamestnancovi minimálnu mzdu a na konci roka mu vyplatia jednorazovú odmenu napríklad 15-tisíc eur. Z tejto odmeny sa mu však odvody strhnú len zo sumy 4 025 eur. Zvyšná suma je od odvodov oslobodená, pretože je vyššia ako maximálny vymeriavací základ. Ak by sa bral do úvahy celoročný príjem a nie mesačný, tak by musel zaplatiť odvody z celej sumy. Ročným zúčtovaním sa obchádzanie platenia odvodov eliminuje.

Dávka spolu so mzdou

Vláde sa už darí znižovať podvody pri DPH. Pokles dane, ktorý pri znížení deficitu dala do zákona ešte Radičovej vláda, viacerí analytici nepodporujú. „Pokles dane si obchodníci započítajú do svojich marží a ľudia zlacňovanie takmer vôbec nepocítia,“ povedal ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. „Štvrť miliardy eur by sa namiesto zníženia DPH dalo využiť aj lepšie, napríklad na podporu zamestnávania ľudí dlhodobo bez práce,“ dodal Baláž.

Aj vo vládnom programe stability SR na roky 2014 až 2017 sa za najväčšiu výzvu považuje práve riešenie nezamestnanosti. Ako možné riešenie tohto problému sa najnovšie navrhuje zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi a mzdy. „Pri nízkych platoch je problém hlavne v tom, že ľudia nie sú schopní slušne vyžiť z minimálnej mzdy a bez jej radikálneho zvýšenia sa pre chudobných veľa nezmení,“ zhodnotila sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá. Na Slovensku za príjem na úrovni minimálnej mzdy pracuje približne 80-tisíc ľudí. Ak by sa štát rozhodol každému jednému vyplatiť mesačne napríklad dvadsať eur, štátny rozpočet by za rok prišiel o 19,2 milióna eur.

Bločková lotéria pomohla

K lepšiemu výberu daní pomohlo vlani aj zavedenie bločkovej lotérie. Štát ju spustil koncom septembra. Do marca tohto roka bolo v rámci nej zaregistrovaných takmer 59 miliónov bločkov od 450-tisíc hráčov. „Potenciálny pozitívny vplyv lotérie na ročný výnos DPH na základe údajov z roku 2013 je 7 až 8 miliónov eur, najmä v menších podnikoch v sektore maloobchodu a reštauračných služieb,“ píše sa v Pakte stability a rastu. Daniari však tvrdia, že skutočný prínos lotérie je podstatne vyšší, pretože na Finančnú správu prišlo do dnešného dňa približne 6-tisíc podnetov na nevydávanie, resp. vydávanie falošných bločkov. Kontroly sa preto stali efektívnejšie.

Agentúrne spravodajstvo bolo nahradené redakčným materiálom

© Autorské práva vyhradené

125 debata chyba
Viac na túto tému: #deficit #HDP
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy