Len za tohtoročný január sa daniarom podarilo vďaka kontrolnému výkazu identifikovať vyše stovky nových rizikových reťazcov firiem, ktoré tvorí spolu vyše 800 spoločností, uviedol šéf finančnej správy František Imrecze. V rámci nich identifikovali viac ako 39 tisíc najrizikovejších transakcií.
"Najtypickejšími odhaleniami na základe analytiky kontrolného výkazu sú tradičné podvodné aktivity ako snaha o uplatnenie neoprávneného nadmerného odpočtu,“ konštatoval Imrecze s tým, že daniari sa však zameriavajú aj na snahy neoprávnenej optimalizácie pri dani z pridanej hodnoty. Šéf finančnej správy tvrdí, že kontrolným výkazom dostali do ruky analytický nástroj, cez ktorý dokážu odhaľovať rizikové transakcie aj v malých objemoch a pri menšom počte zapojených spoločností. "Týmto by som dal rád aj výzvu niektorým daňovým subjektom, aby týmto informáciám prispôsobili svoje správanie v najbližšej budúcnosti, pretože na základe kontrolných výkazov k dani z pridanej hodnoty vidíme všetky rizikové transakcie,“ dodal.
Presnosť systému podľa neho dokazuje aj skutočnosť, že úspešnosť kontrol na základe údajov z kontrolných výkazov sa blíži k 100 %. Zavedenie výkazu by malo zároveň napomôcť v zvyšovaní adresnosti daňových kontrol. Kontrolóri totiž teraz vedia lepšie zacieliť svoju pozornosť na rizikové transakcie, čo umožní podľa Imreczeho kontroly zrýchliť a zefektívniť. Samotné zavedenie kontrolného výkazu však podľa dostupných údajov subjekty, ktoré chcú robiť daňové kontroly zrejme úplne nevystrašilo. Z celkového počtu 14 miliónov transakcií sa totiž ako rizikových ukazuje až 1,7 milióna. Z nich je identifikovaných ako najrizikovejších spomínaných vyše 39 tisíc. Podľa Imreczeho podvodníci zrejme neverili, že štát dostane v kontrolnom výkaze taký presný nástroj na identifikáciu rizikových operácií.
Ako doplnil námestník generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky, dôvodom môže byť aj skutočnosť, že daňoví podvodníci sa neobávajú trestov, ktoré im za takúto trestnú činnosť hrozia. Aj to sa však môže v najbližších mesiacoch zmeniť. Podľa Šufliarskeho sa totiž v súčasnosti pripravujú zmeny v trestnom zákone a trestnom poriadku, ktorých výsledkom má byť práve aj zvýšenie trestnej sadzby pri daňových trestných činoch. Kým v súčasnosti pri najzávažnejšej daňovej trestnej činnosti hrozí páchateľom od 7 do 12 rokov odňatia slobody, po novom by mala byť trestná sadzba od 10 do 15 rokov. Navrhované zmeny by mohli byť v pripomienkovom konaní už počas najbližších dvoch mesiacov a schválené by mohli byť ešte v tomto roku. "V súčasnej dobe represia, ako nástroj výchovy daňových subjektov, aby si plnili svoju daňovú povinnosť, je nevyhnutná a my takúto represiu v súčasnej dobe podporujeme,“ tvrdí Šufliarsky.
Zavedenie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty si pochvaľuje aj polícia. Podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara vedia byť vďaka výkazom vyšetrovatelia rýchlejší, efektívnejší a vedia sa lepšie zamerať na subjekty a transakcie, ktoré sú identifikované ako rizikové alebo podvodné. "Skrátenie času vyšetrovania bude mať významný dopad na to, aby sme nevykonávali v pomerne rozsiahlych daňových podvodoch to vyšetrovanie niekoľko rokov, ale možno rádovo niekoľko mesiacov,“ tvrdí.