Obnovenie rastu v Európe ťahá aj slovenské firmy

Nateraz to vyzerá tak, že krajiny eurozóny už majú najhoršie časy za sebou a ich ekonomiky začínajú naberať nový dych.

15.04.2014 06:30
Nemecko, ekonomika, ThyssenKrupp, priemysel Foto: ,
Továreň spoločnosti ThyssenKrupp v Nemecku, ktorá ako najväčšia ekonomika eurozóny svojím rastom pomáha aj slovenským firmám.
debata

To, že až 95 percent slovenskej produkcie smeruje práve krajín Európskej únie, je pre slovenské firmy dobrá správa. O to viac, že výraznejšie oživenie ekonomiky ohlasuje aj náš najvýznamnejší obchodný partner Nemecko. Nemecký dovoz sa podľa federálneho štatistického úradu vo februári tohto roka vyšplhal na najvyššiu úroveň od čias zjednotenia krajiny. Je to signál, že domáci dopyt v najväčšej európskej ekonomike naberá na rýchlosti. Pozitívna správa je to najmä pre slovenské firmy pôsobiace v priemysle.

„Prvý štvrťrok tohto roka máme výrazne vyšší objem tržieb ako v rovnakom období 2013,“ potvrdzuje lepší vývoj v slovenskom priemysle Miloš Stroka, prevádzkový riaditeľ spoločnosti EDM, ktorá predáva, vyrába a vyvíja komplexné elektromechanické systémy. Firma, ktorá sídli v Žiline, dokonca plánuje spustiť v tomto roku do prevádzky novú výrobnú halu a začať vyvíjať nové technológie. To si vyžiada prijatie nových zamestnancov.

Slovenský priemysel rástol rýchlejšie

„Priemyselnej výrobe sa v tomto roku naozaj darí. Februárové výsledky priniesli rast indexu priemyselnej produkcie o 9,1 percenta. Pozitívna správa je hlavne v tom, že nejde len o rast jedného konkrétneho odvetvia, ale prelína sa naprieč množstvom odvetví,“ vysvetľuje analytik Home Credit Michal Kozub.

Aj Pavel Jančovič, country manager spoločnosti Niko Slovakia, ktorá vyrába elektrické spínače a zásuvky, tvrdí, že ich firme rástla produkcia v medziročnom porovnaní o päť percent a potenciálnych zákaziek majú o 20 percent viac ako vlani. Dodáva však, že zákazníci stále posúvajú termíny realizácie na neskoršie obdobie. „Naša spoločnosť dodáva riešenia moderných elektroinštalácií do bytov a rodinných domov. Toto úzko súvisí s bytovou výstavbou, ktorá stále nezaznamenala nárast. Zároveň pociťujeme ako veľký problém neplatenie faktúr v lehote splatnosti a druhotnú platobnú neschopnosť spôsobenú neplatením štátnych investorov a niektorých veľkých stavebných firiem,“ vysvetľuje Jančovič.

V minulom roku museli pre nižšie zisky firmy okresať výdavky na reklamu a marketing. Tento rok označil Jančovič za rok stabilizácie pre ich spoločnosť. Tá má materské sídlo v Belgicku, ale pôsobí aj v Dánsku, vo Francúzsku, v Holandsku, Poľsku či vo Veľkej Británii. Zlepšenie situácie na trhu je podľa Jančoviča badať aj v týchto krajinách.

Záujem o elektrické zariadenia

Pravdou je, že práve odvetviu výroby elektrických zariadení sa vo februári darilo na Slovensku spomedzi všetkých priemyselných odvetví najviac. „Pozitívny je fakt, že ide o dlhodobý rast, ktorý nezažíva žiadne veľké výkyvy. Za vlaňajšok tento segment narástol o 42 percent. Ukazuje to silu odvetvia a taktiež jeho potenciál,“ povedal Kozub. V absolútnom meradle je však stále dôležitý automobilový priemysel, na ktorom stojí veľká časť celej slovenskej ekonomiky. Vo februári v tomto odvetví takisto rástla výroba nadpriemerným tempom, a to o 12,5 percenta. „Priemysel tým naznačuje, že ekonomike ako celku by sa v prvom štvrťroku tohto roka malo dariť dobre a malo by prísť k oživeniu jej rastu. Za ním stojí aj prebudenie domáceho dopytu, ale aj zlepšujúca sa situácia v Európe,“ poznamenal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Lepšie vyhliadky v polovici roka

Aj napriek lepším ekonomickým ukazovateľom a štatistikám však nie všetky slovenské firmy môžu tvrdiť, že sa dopyt po ich výrobkoch a službách zvyšuje a dostávajú sa tak z obdobia tvrdého uťahovania opaskov.

„Krajiny ako sú Slovensko alebo Česko, by sa oživovanie ekonomík eurozóny mohlo pozitívne dotknúť s určitým časovým posunom. Povedzme 3 až 6 mesiacov. Pre nás bude teraz podstatné, aby sa sila nemeckej ekonomiky prejavila v širšom spektre aj na našich vývozcoch,“ tvrdí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

Do Nemecka totiž smeruje pätina slovenského vývozu, pričom až štvrtina pracujúcich Slovákov je zamestnaná v priemyselných firmách, ktoré sú závislé od vývoja exportu. Navyše viac než polovica slovenského vývozu smeruje do eurozóny, pre ktorú je Nemecko hospodárskou lokomotívou.

Bude viac práce?

Ekonómovia a bankoví analytici predpokladajú, že by sa v polovici roka mohol rozhýbať aj trh práce, no len mierne. Rast blízko troch percent by už však mal byť schopný generovať aj nové pracovné miesta. Podľa odhadov bankových analytikov by miera nezamestnanosti mala postupne klesať, aj keď stále sa bude držať na relatívne vysokých úrovniach, medzi 13 a 14 percentami.

„V neistom prostredí sa napriek pomalému zlepšovaniu obvykle zamestnávatelia zdráhajú ponáhľať so zvyšovaním počtu pracovných miest. Takže redukcia zamestnanosti a nárast počtu pracovných miest bude beh na dlhú trať,“ opisuje Gábriš.

Nové pracovné miesta by mali vznikať v stavebníctve, ako aj v oblasti zdieľaných služieb. „Na trvalejšie generovanie pracovných miest budeme zrejme potrebovať trvalejší a silnejší rast u nás, a tiež aj u našich obchodných partnerov,“ dodal Gábriš.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #eurozóna #priemysel