Ukrajinská vláda doteraz hovorila o tom, že tok plynu by sa mohol obrátiť vo Veľkých Kapušanoch, kadiaľ sa plyn tranzituje na západ. Obrátiť tradičný tok plynu by však bolo technicky komplikované a premiér Robert Fico poukázal aj na možnosť porušenia zmlúv s ruským Gazpromom, ktorému prepravovaný plyn patrí.
Slovensko preto ponúklo Ukrajine dopravu plynu doteraz nevyužívaným samostatným plynovodom z Voján do asi 30 kilometrov vzdialeného ukrajinského Užhorodu. Vojany sú len niekoľko kilometrov na západ od Veľkých Kapušian.
Plynovod z Voján do Užhorodu vybudovali slovenskí plynári ešte v 90. rokoch minulého storočia ako rezervné zásobovanie pre Tepelné elektrárne Vojany. Rúra smerujúca do ukrajinských podzemných zásobníkov sa však nevyužívala. Na jej sfunkčnenie je potrebné dobudovať technické prepojenie na tranzitný systém a meraciu stanicu.
„Po technickej stránke by sa pri dobrej koordinácii mohol plynovodom prepravovať plyn na Ukrajinu v priebehu leta,“ myslí si Karel Hirman zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Plyn z Voján, nie Kapušian
Spojenie z Voján už spomenul aj premiér Fico. „Hovoríme o rúre, ktorá spája Vojany s Užhorodom. Po určitých technických úpravách vieme dostať na Ukrajinu touto formou asi 9 miliárd m3 plynu ročne,“ dodal. Zároveň však upozornil, že očakáva aktívnejší prístup ukrajinskej strany a tiež záruky z Bruselu, že Slovensko na projekte neprerobí.
„Čakáme na podpis memoranda, my nič nebrzdíme, chceme pomôcť, ale tiež nechceme posielať plyn zadarmo. Chceme vedieť, či sa investície, ktoré treba urobiť, oplatia,“ dodal Fico. Slovensko len nedávno dostalo z Ruska zľavu na plyn.
Slovenský prepravca plynu pološtátny Eustream počíta s reverzným plynovým prepojením s Ukrajinou už niekoľko rokov. Aktuálne prepravca ukrajinskej strane ponúka práve spojenie cez plynovod Vojany – Užhorod. Ukrajinský minister energetiky Jurij Prodan však nedávno spomenul, že ukrajinská strana má záujem pozrieť sa do kompresorovej stanice Veľké Kapušany.
Ňou ale Slovensko chce ďalej prepravovať ruský plyn na západ. Technicky je možné, aby táto trasa fungovala zároveň so spusteným reverzom z Voján na Ukrajinu. Cez daný plynovod by Ukrajina mohla lacnejšie doplniť svoje zásobníky tak, aby tranzit na západ ostal zachovaný. Ukrajina totiž odmieta platiť Rusom takmer dvojnásobne drahší plyn pri cene 485 dolárov za tisíc kubíkov, kým od západných krajín Rusi za plyn pýtajú okolo 370 dolárov. Rusi zdôvodňujú vyššiu ceny tým, že dlh Ukrajiny za ruský plyn už presiahol 2,2 miliardy dolárov.
Miliardy dolárov spolu s plynom
Ruský prezident Vladimir Putin už predstaviteľov krajín EÚ upozornil, že na zabezpečenie neprerušeného tranzitu suroviny do Európy je potrebné do jesene dodať Ukrajine 11,5 miliardy m3 plynu, čo bude stáť približne 5 miliárd dolárov. Ak sa zásobníky nedoplnia, tranzit plynu cez Ukrajinu na západ nebude možný. Na plyn smerom z Česka by potom bola odkázaná nielen Ukrajina, ale aj Slovensko, na čo sa vláda a prepravca plynu už pripravujú.
Fakt, že Ukrajina za plyn neplatí, môže spôsobiť, že dodávky plynu zastaví aj samotné Rusko. Ruský Gazprom totiž zvažuje, že bude dodávať Ukrajine plyn len pri platbách vopred. Plynová kríza na Ukrajine môže ovplyvniť aj májové voľby v krajine, ktoré by mali buď potvrdiť súčasný proeurópsky kurz Ukrajiny, alebo ho zvrátiť späť na proruský. Rusko sa zároveň snaží dostať k dlžnej sume za dodaný plyn.
Je možné, že Ukrajina dlh uhradí z pôžičky v sume 15 až 20 miliárd dolárov od Medzinárodného menového fondu. Pomoc však má byť podmienená tvrdými reformami na Ukrajine, ktorej hrozí ekonomický kolaps. Súčasťou reforiem má byť aj 70-percentné zdraženie plynu či penzijná reforma. Rusi nepredpokladajú, že Ukrajinci na tvrdé reformy pristúpia.
Západ sa, naopak, na pomoc pripravuje. Aby Ukrajina kurz zmenila na proeurópsky, potrebuje okrem pôžičky od MMF aj alternatívne zdroje plynu. Aj preto podľa Hirmana americký viceprezident Joe Biden tento týždeň telefonoval slovenskému premiérovi a zaujímal sa o stav reverzných dodávok plynu na Ukrajinu.