Rozhodnutiu ČEZ predchádzala komunikácia s vládou premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD), uviedol hovorca firmy Ladislav Kříž. Vláda už skôr odmietla dať štátne garancie, podľa generálneho riaditeľa ČEZ Daniela Beneša je bez nich dostavba elektrárne v súčasnosti nemožná. Hodnota zákazky sa odhadovala na niekoľko sto miliárd českých korún.
Beneš uviedol, že od roku 2009, kedy bola verejná zákazka vyhlásená, prešiel energetický sektor v Európe turbulentnom vývojom. „Kým pôvodne bol projekt, vzhľadom na trhovú cenu elektrickej energie a ďalším faktorom plne ekonomicky návratný, dnes sú ohrozené všetky investície do zdrojov elektrickej energie, ktorých výnosy závisia na predaji elektriny na voľnom trhu,“ dodal Beneš.
Podľa neho to však neznamená, že v firma v Českej republike končí s výstavbou jadrových zdrojov. „Nebezpečenstvo, že do 20 rokov nebudeme schopní pokryť spotrebu energie v našej krajine, je stále akútna. Len naše plány budeme musieť prispôsobiť zmenám, ktoré sa teraz pripravujú v Bruseli. Je zrejmé, že na zabezpečenie ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky bude potrebné v budúcnosti úzko kooperovať so štátom,“ poznamenal šéf ČEZ.
Rakúsko víta zastavenie dostavby Temelína
Správa o stanovisku českej vlády negarantovať ceny elektriny a o zastavení temelínského tendra potešila rakúskeho ministra životného prostredia Andrä Rupprechtera. Podľa agentúry APA to označil za dôležité čiastkové víťazstvo a sľúbil, že Rakúsko bude pokračovať v boji proti štátnej pomoci jadrovej energetiky.
Podľa hornorakúskeho hajtmana Josefa Pühringera je informácia z Prahy „zjavným priznaním, že sa s jadrovou energiou nepočíta“. „Tým je jasné, aká neekonomická je jadrová energia z Temelína,“ citovala APA komentár Pühringera. Podľa neho je to ďalší dôkaz toho, že táto forma energie nie je len nadbytočná, ale nie je ani konkurencieschopná bez subvencií.
„Horné Rakúsko budú pokračovať vo svojej dôslednej politike. Naším konečným cieľom je Európa bez jadrovej energie,“ zdôraznil hajtman, ktorého spolková krajina susedí s južnými Čechami.
Podľa hornorakúskeho ministra pre životné prostredie Rudiho Anschobera je rozhodnutie ohľadom Temelína veľkým etapovým víťazstvom a dôkazom, že sa „vyplatila neúnavná práca“ odporcov jadrovej energetiky. Varoval však pred „spaním na vavrínoch“.
Podpredsedníčka hornorakúskeho krajinského snemu Gerda Weichslerová-Hauerová sa domnieva, že správa týkajúca sa Temelína by mala byť znamením na zastavenie stavieb ďalších jadrových elektrární. Okrem toho by mala byť Európska komisia upozornená, aby konečne bojovala s nebezpečnými a zlými subvenciami, uviedla podľa APA vo vyhlásení.
Hovorkyňa komisára EÚ pre energetiku Güntera Oettingera povedala, že Európska komisia nebude rozhodnutie ČEZ zastaviť tender na dostavbu Temelína komentovať.
„Všeobecne môžeme zdôrazniť, že je na členských štátoch rozhodnúť o vlastnom energetickom mixe, teda či chcú využívať jadrovú energiu alebo nie,“ poznamenala. Zároveň upozornila, že ak sa k tomu rozhodnú, musia rešpektovať všetky európske pravidlá týkajúce sa napríklad bezpečnosti, verejného obstarávania či spôsobu štátnej pomoci.
Greenpeace: Obmedzte export elektriny
Vedúci energetickej kampane Greenpeace ČR Jan Rovenský uviedol, že rozhodnutie ČEZ nebolo prekvapením, pretože koaličné strany sa do podpory jadra z verejných prostriedkov nehrnú. Okrem prepracovania štátnej energetickej koncepcie je podľa neho treba bezodkladne obmedziť extrémne exporty elektriny z Česka.
„Dnes celá elektráreň Temelín alebo tri najväčšie uhoľné elektrárne v severných Čechách pracujú na vývoz. Česko vyváža viac elektriny, než spotrebujú všetky české domácnosti dohromady,“ uviedol Rovenský. Podľa neho by obmedzením vývozu elektriny štát zrejme natrvalo nepotreboval nové zdroje z jadra, uhlia a iných fosílnych zdrojov.
Bez štátnej podpory stavať nechcú
Beneš už skôr povedal, že si nevie predstaviť, že firma ČEZ v súčasnej situácii postaví dva bloky Temelína bez štátnej podpory. Jedným z riešení bola štátom garantovaná výkupná cena elektriny. Vo štvrtok kabinet uviedol, že má záujem pokračovať v rozvoji jadrovej energetiky v ČR, avšak bez akéhokoľvek typu štátnych záruk.
„Jasne sme povedali, že v súčasnej dobe odmietame akýkoľvek druh štátnej záruky. Vláde sa nemôže nikto čudovať po skúsenosti s podporou obnoviteľných zdrojov, predovšetkým solárnych. To bola problematická skúsenosť. Navyše vývoj na energetických trhoch je maximálne nepredvídateľný a vláda sa tak ťažko môže zaviazať na garantovanie cien elektriny,“ uviedol premiér Sobotka.
Podľa Beneša by trhové riziko investície do výstavby dvoch blokov elektrárne Temelín bez akejkoľvek podpory alebo garancie bolo príliš veľké. „Pred investormi je to jednoducho neobhájiteľné, to nie je možné,“ dodal. Nikto v predstavenstve ČEZ by podľa neho k tomu teraz nemal odvahu. ČEZ upozornil, že česká vláda s ohľadom na aktuálnu diskusiu o budúcnosti energetiky v rámci EÚ v tejto chvíli neplánuje poskytnutie garancií či stabilizačného mechanizmu pre výstavbu nízkouhlíkových zdrojov.
Akcie ČEZ na burze po zverejnení informácie začali rásť, za štvrť hodiny si pripísali dve percentá. Popoludní bol kurz na úrovni 556 korún za akciu.
Firmy ľutujú stratené príležitosti
Podľa prezidenta Zväzu priemyslu a dopravy Jaroslava Hanáka má ČEZ na takéto rozhodnutie právo. „Je to veľká škoda pre české firmy. Zákazka storočia ich dokázala spojiť. Vznikli klastre, ku ktorých vzniku sme vyzývali a podporovali ich. Veľa firiem tiež investovalo značné prostriedky a energiu do prípravy,“ dodal.
„Je to zlá správa pre všetkých z hľadiska energetickej stability a budúcnosti energetiky v Českej republike,“ uviedol generálny riaditeľ strojárskych Vítkovíc Ján Světlík. Vítkovice majú uzatvorené zmluvy o spolupráci s oboma účastníkmi tendra – česko-ruským konzorciom MIR.1200 a americko-japonským Westinghouse. „Ukázalo sa, že taká zložitá technika, ako je jadrová energetika, sa nedá jednoducho tendrovať. Poškodí to renomé Českej republiky v zahraničí, že nie je schopná tender v takom rozsahu dotiahnuť do konca,“ dodal Svetlík.
Súťaže o dostavbu dvoch blokov Temelína sa zúčastnila americko-japonská spoločnosť Westinghouse a česko-ruské konzorcium MIR.1200. Ďalšieho uchádzača, francúzsku Arevu, ČEZ z tendra vyradil pre závažné pochybenia v predloženej ponuke.
Česko-ruské konzorcium MIR.1200 sa nebude súdiť s Českom pre zrušenéý tender. Verí ale, že nový tender bude vypísaný skôr ako za päť rokov. Českej televízii to povedal hovorca konzorcia Aleš Pospíšil. Rosatom, ktorý je členom konzorcia, uviedol, že sa chce podieľať na rozvoji jadrovej energetiky v Česku. Konzorcium už skôr uviedlo, že do tendra vložilo stovky miliónov Kč. Druhým účastníkom tendra bol americko-japonský Westinghouse. Veľvyslanec USA v Prahe Norman Eisen povedal, že americká vláda je rozhodnutím ČEZ „hlboko sklamaná“. „Ako blízki priatelia a spojenci máme tiež obavy z toho, aký signál toto môže vyslať americkým a medzinárodným investorom,“ dodal.
Dva nové bloky temelínskej elektrárne mali viac než zdvojnásobiť jej výkon, ktorý je 2000 megawattov. Stavba mala byť podľa plánu ukončená v roku 2025 a nové bloky mali byť v prevádzke 60 rokov.
Majoritným akcionárom ČEZ je štát, ktorý prostredníctvom ministerstva financií má v rukách zhruba 70 percent akcií. Čistý zisk firmy sa vlani medziročne znížil o 12,3 percenta na 35,2 miliardy korún.