„Tento ťah prispieva k rovným trhovým podmienkam, keď majú rovnaké pravidlá hry všetci podnikatelia. Podľa mňa je to smer, ktorým sa bude uberať celá Európa,“ povedal Michal Valentík, hlavný investičný stratég Generali PPF Invest.
V Európe totiž podľa jeho slov prevláda trend, keď malé rodinné firmy v strate majú zrazu miliónové tržby. Mnohé firmy svoje zisky obchádzaním daňových zákonov nepriznávajú. „Výber daní musí byť jednoduchý, férový a efektívny. Tak, aby všetci podnikatelia mali rovnaké pravidlá. Nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike hrajú niektorí podnikatelia napríklad v gastronómii alebo hotelierstve presilovku, zatiaľ čo iní hrajú v oslabení,“ dodáva Valentík.
Poukazuje na fakt, keď napríklad majitelia v baroch či reštauráciách nevydávajú bločky, čím ani neodvádzajú štátu daň z pridanej hodnoty. Tomu sa od vlaňajška snaží u nás zabrániť bločková lotéria. Podľa vzoru Slovenska ju chcú zaviesť v susednom Česku, ale aj iných krajinách.
V tohtoročnom rozpočte si vláda stanovila 250-miliónovú rezervu z lepšieho výberu daní. Práve na lepšom výbere daní stojí a padá rozpočet na rok 2014. Dlh krajiny by sa mal v tomto roku pohybovať pod úrovňou 57 percent HDP. Ak by ďalej rástol, vláda by musela predložiť na stôl vyrovnaný rozpočet spojený so škrtmi, ktoré by pocítili aj bežní ľudia. V prípade prekročenia 60-percentnej hranice, čo je horná hranica stanovená zákonom, musí kabinet požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Ministerstvo financií počíta s dlhom pod hranicou 57 percent.
V tomto roku by sa mohla rozbehnúť aj domáca ekonomika. Rast blízko troch percent by už totiž mal byť schopný generovať aj nové pracovné miesta. Podľa odhadov bankových analytikov by miera nezamestnanosti mala postupne klesať, aj keď stále sa bude držať na relatívne vysokých úrovniach medzi 13 a 14 percentami. Vďaka nízkej inflácii však bude podľa nich pokračovať rast reálnych miezd, čo by sa malo postupne podpísať aj pod obnovu spotreby domácností. Vláda sa stanovila cieľ, že deficit, ktorý vstupuje do dlhu, v tomto roku klesne na úroveň 2,64 percenta HDP. Podľa analytika Tatra banky Borisa Fojtíka je tento cieľ reálny, ak sa trend zlepšeného vývoja daní, ktorého sme boli svedkami v koncom vlaňajška a na začiatku tohto roka, udrží aj ďalšie mesiace.
Ekonomický rast krajiny by mali naštartovať aj lepšie hospodárske vyhliadky našich najvýznamnejších obchodných partnerov, predovšetkým Nemecka. „Oživenie externého dopytu z Nemecka a eurozóny, ktoré sa naštartovalo v druhom polroku vlaňajška, bolo najdôležitejšou novinkou za posledné obdobie. Dôležitou zmenou v štruktúre slovenského hospodárskeho rastu je však aj oživenie konečnej spotreby domácností, ako aj tvorby hrubého fixného kapitálu, teda investícií,“ hovorí hlavný analytik Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo. V ekonomike by sa mali začať prejavovať rozsiahle investície do diaľnic, ktorých výstavba sa postupne rozbieha. Ekonómovia upozorňujú, že by sa vláda mala pozrieť aj na svoje výdavky a stransparentniť ich vynakladanie. „Cenou za poľavenie v úsilí o ozdravenie verejných financií je zvýšenie rizikových prirážok krajiny, a teda aj zdraženie obsluhy verejného dlhu,“ upozornil na možné riziko Vaňo.