To sa negatívne podpisuje pod domácu ekonomiku. Kým začiatkom roka sa rast spotrebiteľských cien v krajine úplne zastavil, vo februári tohto roka sa podľa Štatistického úradu ceny dokonca medziročne prepadli o 0,1 percenta.
Ďalší pokles cien v súvislosti s oslabením českej koruny a maďarského forintu, ktorý zlacňuje dovezené tovary na Slovensko, môže defláciu viac prehĺbiť. Aj napriek tomu však Národná banka Slovenska nateraz vo svojej prognóze tvrdí, že riziko deflácie, teda stavu, keď ceny klesajú, je veľmi malé.
Pravdepodobnosť deflácie odhadujú na úrovni 20 až 25 percent. „Je možné predpokladať, že najbližšie mesiace bude medziročná inflácia blízko nuly či už z jednej, alebo druhej strany. Hlavnými faktormi aktuálneho cenového vývoja sú najmä volatilné ceny potravín a dlhodobejší pokles cien energií,“ píše v komentári NBS.
„Výraznejší vplyv ako slabá česká koruna by na slovenskú infláciu mohol mať slabý dolár, resp. silné euro. To by zlacňovalo ceny energií ako ropa a plyn, ktoré sú zvyčajne obchodované v dolároch a následne cez sekundárne efekty by nižšie ceny energií vplývali aj na ceny ostatných tovarov a služieb, samozrejme, za predpokladu, že ceny ropy a plynu by nahor netlačili iné faktory ako napríklad kríza na Ukrajine,“ doplnil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Deflácia by škodila ekonomickému rastu krajiny v prípade, že by trvala niekoľko mesiacov po sebe. Práve dlhodobejší výrazný pokles cien by mohli ľudia pocítiť skôr negatívne. Ak by ľudia odkladali nákupy, klesal by záujem o kúpu výrobkov. Podniky sú v tomto prípade totiž neochotné zamestnávať nových ľudí a radšej redukujú náklady. Mohlo by dôjsť napríklad k prepúšťaniu ľudí z práce. To by však muselo ísť o výraznejšiu a dlhodobú defláciu, ktorá sa neočakáva.