Úžera sa vracia do Občianskeho zákonníka

Po 50 rokoch sa znovu vracajú do Občianskeho zákonníka paragrafy o úžere. Tie vypadli z civilného práva ešte za komunizmu v roku 1964.

24.03.2014 05:30
televízor, bývanie, pôžička Foto:
Bezstarostnosť pri úveroch od nebankoviek môže vystriedať žiaľ. Ľudia meškajúci so splátkami prichádzajú o byty niekedy aj pri nízkych úveroch. Zabrániť tomu má novela zákona, o ktorej začali rokovať poslanci.
debata (115)

Komunisti nepripúšťali, že v čase socializmu by mohla existovať úžera. Neprimerane vysoké úroky ale existujú a niekoľko rokov spôsobujú spotrebiteľom často až existenčné problémy.

Dnes platí v slovenskom právnom systéme trestný čin úžery len v Trestnom zákone. Legislatíva sa však v trestnej oblasti prakticky nevyužíva. Trestný zákon nedefinuje, pri akej výške úroku ide už o úžeru, len stanovuje za túto trestnú činnosť tresty od jedného až do pätnástich rokov väzenia. Za požadovanie neprimerane vysokej odplaty za poskytnutie pôžičky či úveru však doteraz súdy neposlali za mreže nikoho.

S počínaním nebankoviek si doteraz nevedela poradiť žiadna vláda. Na Slovensku pritom oproti vlaňajšku stúpol počet exekúcii z jedného až na tri milióny. Niektoré domácnosti čelia hrozbe straty majetku. Exekúciami je ohrozených aj 40-tisíc dôchodcov. Od júna by sa zadefinovaním úžery v Občianskom zákonníku malo zabrániť väčšiemu množstvu exekúcií či dražbám. Súdy by zmluvy, kde je celková odplata za pôžičku či úver neprimeraná a dosahuje často až sto percent požičanej sumy, mali označovať za neplatné. V takých prípadoch by spotrebiteľ mal vracať nebankovke len takú sumu, akú si požičal, bez rôznych skrytých poplatkov.

„Zavedenie paragrafu o úžere bude znamenať podstatne väčšiu ochranu práv ľudí, nebude už hroziť, že sa proti spotrebiteľom budú priznávať úžernícke plnenia zo zmlúv, ktoré sú od počiatku neplatné, a konečne bude vďaka zákonnej zmene každému známe a jasné, čo sa rozumie úžerou,“ upozorňuje štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. Ona a poslanci Smeru Anton Martvoň a Otto Brixi pripravili novelu Občianskeho zákonníka, Exekučného poriadku, zákona o dobrovoľných dražbách či zákona o spotrebiteľských úveroch. Parlament by ju mal definitívne schváliť už na marcovej schôdzi. O návrhu sa už v parlamente začalo rokovať.

Jankovská hovorí, že na finančnom trhu je niekoľko stotisíc zmlúv spoločností, v ktorých je celková odplata za rok neprimerane vysoká. Neraz sa stáva, že si občan požičia 200 eur a po roku musí vrátiť 400 eur. Zmluvné podmienky neraz ustanovujú, že časť z celkovej odplaty, teda dlžnej sumy je úrok, časť poplatok za spracovanie alebo za iné administratívne náklady a časť sú rôzne iné poplatky. V praxi tak podľa štátnej tajomníčky prekvitá snaha zahmlievať skutočnú odplatu a túto skrývať do rôznych poplatkov.

Platné právne normy totiž vyslovene neustanovujú, do akej výšky je možné pri pôžičke dohodnúť úroky. Občiansky zákonník v súčasnosti len hovorí, že výkon práv a povinnosti nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Po novom bude úžera ohraničená nariadením vlády. Očakáva sa, že úrokový strop aj s poplatkami bude pri porovnateľných produktoch na úrovni 2-násobku priemerných úrokov bánk.

Občanov postihujú aj neprimerané dražby ich bytov či domov, a to často aj pri dlhoch nepresahujúcich 2 000 eur. „Máme skúsenosť, že jedna rodina bola zacyklená až v 40 úveroch. Nebankovka o tom vedela, napriek tomu jej dávala ďalšie. Medzičasom zistila, že rodina má dom a bola pre ňu ešte zaujímavejšia. Je to jasná úžera, proti ktorej treba rázne zakročiť. Ochrana spotrebiteľa je však u nás v plienkach,“ upozorňuje Jankovská. V novele sa tak zavedie strop, do ktorého nebude možné spotrebiteľovi exekvovať nehnuteľnosť za dlh do 2 000 eur.

Jankovská hovorí, že po zavedení úžery do Občianskeho zákonníka sa spotrebiteľ vďaka právnemu inštitútu absolútnej neplatnosti zmluvy nebude musieť vždy dovolávať ochrany na súde. „Ochranu mu zabezpečí súd aj vtedy, ak ho bude žalovať veriteľ, ktorý mu poskytol peniaze za úžerníckych podmienok,“ hovorí Jankovská.

Zmenia sa tiež trovy exekútorov, ako aj samotné poplatky, ktoré súvisia s čerpaním spotrebiteľských úverov. „Zavádzame istým spôsobom strop jednotlivých poplatkov, nákladov a všetkého, čo súvisí so samotným platením spotrebiteľského úveru,“ povedal ďalší zo skupiny predkladateľov novely Anton Martvoň (Smer).

Novela by mala tiež priniesť ďalšie vylepšenia v prospech spotrebiteľov. Navrhuje sa, aby exekútor nemohol zablokovať celý účet kvôli 50-eurovej pohľadávke, respektíve dva alebo tri účty. Dnes exekútor zablokuje celý účet a ľuďom nemôžu odchádzať z účtu splátky úverov, hypoték, lízingu, SIPO, čím sa nepríjemná situácia ešte prehlbuje.

Aký bude postoj k nebankovkám?

Nebankovkám po rokoch odzváňa. V parlamente je návrh poslancov Smeru a ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého by mohol byť úrokový strop aj s poplatkami na úrovni najviac dvojnásobku priemerných úrokov bánk. Na tento návrh bude na budúci rok nadväzovať zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti firiem, podľa ktorej by napríklad majiteľ či šéf nebankovky mohol pri porušení zákonov skončiť vo väzení.

Oba návrhy majú podporu vlády aj premiéra a prezidentského kandidáta Roberta Fica. Či by takéto návrhy podporil z kresla prezidenta aj druhý kandidát Andrej Kiska, ale nie je jasné. Osoba prezidenta dotvára postoj štátu k rôznym problematikám. Kiska sám vlastnil nebankovky na Slovensku a je naďalej spolumajiteľom nebankovej spoločnosti v Česku. V diskusiách Kiska zatiaľ svoje podnikanie obhajoval a kritizoval iné nebankovky s úrokmi na úrovniach niekoľko tisíc percent.

Tak pod zavedenie úrokového stropu, ako aj pod zákon o trestnoprávnej zodpovednosti firiem sa bude podpisovať prezident. Denník Pravda oslovil tiež kandidáta Andreja Kisku, či okrem iného súhlasí s úrokovým stropom, ktorým sa klepne po prstoch nebankovkám. Volebný štáb na danú otázku neodpovedal.

V kľúčovej televíznej diskusii pred prvým kolom Kiska úrok aj s poplatkami na úrovni 12 až 13 percent, ktorý poskytuje jeho česká nebankovka TGI Money, označil za štandardný.

V skutočnosti však ide o podstatne vyšší úrok ako v banke. Dvojnásobné úroky nebankoviek oproti bankám už teraz niektoré súdy na Slovensku označujú za pôžičky v rozpore s dobrými mravmi, Občianskym zákonníkom a rušia ich. Podľa pripravovanej novej legislatívy na Slovensku by bol takýto úrok nezákonný, lebo o viac ako 2-násobok prekračuje porovnateľné priemerné úroky v bankách.

Kiskova česká nebankovka poskytuje takzvané americké hypotéky. Pri nich síce spotrebiteľ môže peniaze použiť na čokoľvek, ale musí ručiť nehnuteľnosťou, o ktorú pri nesplácaní môže prísť. Nebankovky sa často uchádzajú o klientov, ktorí nedostanú úver v banke. Bežné hypotéky sú v českých bankách od 3 percent a americké hypotéky sú aj pod 5 percentami. Pre ilustráciu pri pôžičke 1 000 000 Kč za 10 rokov spotrebiteľ vráti pri hypotéke v banke 1 161 000 Kč, pri americkej hypotéke v banke 1 271 000 Kč a pri americkej hypotéke v Kiskovej nebankovke 1 750 000 Kč.

Kiska svoje podnikateľské aktivity obhajoval aj tým, že v roku 2005 nebankovky na Slovensku predal skupine VÚB, v tomto smere Kiska spomenul, že ide o podnikanie pod bankovým dohľadom. "Opakujem, sú to splátkové spoločnosti, ktoré majú absolútnu dôveru ľudí. Sú štandardné v celom svete, vlastnené bankou, spadajúce pod bankový dohľad a ja som na ne veľmi hrdý,“ povedal Kiska. V skutočnosti nebankovky nie sú pod bankovým dohľadom. Národná banka Slovenska napríklad zatiaľ nemôže nebankovkám odňať licenciu. Zmena zákona sa však aj v tomto smere pripravuje a bude ju posudzovať prezident.

© Autorské práva vyhradené

115 debata chyba
Viac na túto tému: #právo #úžera
Flowers