Súd konštatoval, že napriek miliardovým garanciám, ktorými vláda v Berlíne podporuje mechanizmus, zostáva zvrchovanosť nemeckého parlamentu v rozpočtových otázkach zachovaná. Ak by súd zaujal opačné stanovisko, mohlo to otriasť eurom. Trvalý euroval totiž zachraňuje krajiny pred dlhovou krízou.
Nemecký ústavný súd už v septembri predbežným opatrením odobril účasť krajiny na Európskom mechanizme pre stabilitu. Sudcovia v tom čase konštatovali, že finančnou pomocou krajinám eurozóny v dlhových problémoch neporušujú ústavu, pokiaľ garancie Nemecka v rámci mechanizmu bez súhlasu parlamentu neprekročia sumu 190 mld. eur.
Súd posudzoval okrem eurovalu aj rozpočtový pakt, ktorý krajiny zaväzuje k tomu, aby nevytvárali nové dlhy, ale naopak, dlhy postupne znižovali. Oba nástroje napadla skupina kritikov, medzi ktorými bol aj poslanec vládnej strany CSU, skupina poslancov postkomunistickej strany a niektorí profesori ekonómie. Súd sťažnosti zamietol. „Napriek tomu, že vznikajú nové povinnosti, autonómia nemeckého Spolkového snemu pri rozhodovaní o rozpočte zostáva zachovaná,“ povedal predseda ústavného súdu Andreas Vosskuhle.
Podľa návrhu na použitie štátnych finančných aktív na splatenie majetkovej účasti Slovenska v Európskom mechanizme pre stabilitu z októbra 2012 sa Slovensko podieľa na trvalom eurovale (ESM) v hotovosti sumou 660 mil. eur, ktorú má splatiť v priebehu rokov 2013 až 2017. Základné imanie ESM je 700 mld. eur, pričom podiel Slovenskej republiky predstavuje 5,786 mld. eur. Z celkového základného imania je 80 mld. eur vo forme akcií splatných bezprostredne, z čoho slovenský podiel predstavuje spomínaných 660 mil. eur a 620 mld. eur bude splatných na vyzvanie, z čoho podiel Slovenska je 5,109 mld. eur.
Príspevky Slovenska do eurovalu sa nepočítajú do deficitu verejných financií. Zaťažujú však štátny dlh. Ministerstvo financií predpokladá, že vklad do dočasného eurovalu (EFSF) bude ku koncu tohto roka zvyšovať verejný dlh krajiny o 2,7 percenta hrubého domáceho produktu a vklad do trvalého eurovalu ESM podielom 0,9 percenta HDP. Kým krajiny, ktoré poberajú peniaze z eurovalov, pomoc splácajú, pomoc z eurovalu priamo nezaťažuje ľudí z krajín, ktoré zostavili euroval. V prípade Grécka sa špekulovalo o odpustení dlhov, k čomu však neprišlo. Proti sú najmä Nemci. Naopak, napríklad Írsku pomoc pomohla a krajina sa vrátila na finančné trhy.
Pomoc z eurovalu má slúžiť na to, aby krajiny s obrovskými dlhmi mali čas urobiť reformy a ozdraviť svoje verejné financie. Pomoc dostali aj španielske banky, Portugalsko či Cyprus. Špekulovalo sa ešte o Slovinsku či Taliansku a následne aj o Španielsku. Odborníci hovorili, že potom by už euroval nemusel stačiť. Nateraz však dané krajiny sčasti znížili deficity a spoliehajú sa na to, že po tom, čo sa eurozóna vlani dostala z hospodárskej recesie, začnú napredovať.