Bohatí sa majú viac deliť

Prečo sa nedarí vo svete naštartovať hospodársky rast a zvyšovať životnú úroveň ľudí? Medzinárodný menový fond najnovšie tvrdí, že brzdou je predovšetkým príjmová nerovnosť medzi ľuďmi, ktorá sa za posledné roky výrazne prehĺbila.

, 10.03.2014 20:00, aktualizované: 11.03.2014 08:00
Peniaze, profesia, mzda, plat Foto:
Ilustračné foto.
debata (92)

Riešením majú byť vyššie dane pre boháčov a prerozdelenie získaných peňazí v prospech chudobnejších.

Mnohé štáty vrátane Slovenska sa v posledných rokoch vybrali práve touto cestou a uvažujú nad jej pokračovaním. „Menový fond búra starý mýtus, že prerozdeľovanie príjmov je zlé pre rast a kontraproduktívne v rámci úsporných opatrení vlád. Nízke dane a nízka spotreba verejného sektora nie je cesta k prosperite,“ reagovala na štúdiu britská nezisková organizácia Oxfam, ktorá v úvode roka upozornila na to, že 85 najbohatších ľudí na svete vlastní majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí, čo je polovica svetovej populácie. Podobná príjmová nerovnosť je aj na Slovensku.

Analýza Medzinárodného menového fondu vyvracia doterajšie názory pravicových ekonómov na to, že progresívne zdaňovanie je trestom pre úspešných a pre hospodárstvo vraj ekonomickým strašiakom. „Vyššia nerovnosť znamená nižší ekonomický rast. Naopak, prerozdelenie majetku v spoločnosti má štatisticky nevýznamný vplyv,“ píše v štúdii. Treba však hľadať primeranú mieru, keďže dane a príjmy vplývajú na motiváciu ľudí v práci.

Menový fond prichádza s najnovšou štúdiou rok a pol po tom, čo zverejnil stanovisko, že škrty verejných výdavkov majú oveľa negatívnejší dosah na ekonomiku, ako sa očakávalo. Krajiny ako Francúzsko, Taliansko, ale aj Slovensko vtedy ustúpili od niektorých škrtov a cez investície sa pokúšajú, naopak, podporiť ekonomiku.

Aj príjmovú nerovnosť však treba podľa ekonómov riešiť spolu s ďalšími faktormi. „Hospodársku výkonnosť krajiny ovplyvňuje aj množstvo ďalších faktorov, najmä kvalita podnikateľského prostredia a atraktívnosť podmienok pre nové investície,“ hovorí hlavný analytik Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo. Ak by štát nezlepšoval podmienky na podnikanie a zameral by sa len na rast daní, bohatší ľudia by mohli premiestniť svoje podnikanie do iných krajín. Problémom je tiež to, že majetnejší ľudia využívajú čoraz viac daňové raje. V tomto smere sa v EÚ očakávajú po najbližších eurovoľbách koordinované kroky jednotlivých štátov.

Slovensko podľa poslednej štatistiky Svetovej banky z roku 2009 bolo v ukazovateli príjmovej nerovnosti na úrovni 26 percent. „Jedným z často využívaných ukazovateľov príjmovej nerovnosti je práve Gini koefficient, ktorý v prípade Slovenska signalizuje pomerne nízku mieru nerovnosti,“ vysvetľuje štatistiku Svetovej banky Vaňo. Stopercentná úroveň by znamenala maximálnu nerovnosť. Zjednodušene povedané, v takom prípade by všetok príjem v spoločnosti dostával jediný človek, úroveň 0 percent by, naopak, znamenala, že všetci ľudia majú rovnaké príjmy.

Veľká príjmová nerovnosť

Ekonóm Slovenskej akadémie vied však upozorňuje na to, že v skutočnosti je problém aj u nás podstatne vypuklejší. „V každej krajine je iný prístup ľudí k zverejňovaniu svojho majetku v dotazníkových prieskumoch, na ktorom je postavená aj táto štúdia. U nás si veľa podnikateľov vypláca minimálne mzdy a žijú z dividend. Nie je preto isté, či tieto štúdie dokážu zachytiť aj tento aspekt,“ povedal Baláž. „V niektorých krajinách vám v dotazníku ľudia bez problémov povedia, koľko zarábajú. So Slovákmi je v tomto prípade problém, a preto sú v našom prípade štatistiky skreslené. U nás taktiež manažéri alebo ľudia na vyšších postoch nemajú tak vysoké platy ako napríklad v Nemecku či Amerike, sú však odmeňovaní v rámci iných benefitov, napríklad si vyplácajú dividendy,“ doplnil Baláž.

Denník Pravda nedávno spočítal, že 30 najväčších slovenských boháčov má majetok v hodnote 12 miliárd eur. Zodpovedá to majetku 550-tisíc ľudí, čo je približne štvrtina bežných pracujúcich. Ak by sa však majetok top milionárov porovnal s chudobnejšou časťou obyvateľstva, rozdiely by boli ešte výraznejšie a zrejme by sa blížili k pomeru ekonomickej nerovnosti vo svete.

Bohatší aj cez podvody

Podľa koeficientu Svetovej banky je na tom v miere nerovnosti podobne ako Slovensko aj Rakúsko a susedná Česká republika. Vyššia príjmová nerovnosť ako u nás je v Maďarsku (31,2 %), Poľsku (34,1 %), USA (45 %), či v Číne (47 %). Americký daňový úrad International Revenue Service koncom vlaňajška vydal správu, ktorá ukazuje, že najbohatšie jedno percento Američanov v súčasnosti vlastní 31 percent bohatstva krajiny. Oxfam zase tvrdí, že 50 miliónov Američanov v súčasnosti trpí finančnými ťažkosťami.

Americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky Joseph Stiglitz opisuje, že aktuálne jedno percento americkej populácie s najvyššími príjmami zarobí za jeden týždeň viac ako najchudobnejších 20 percent za celý rok. Spojené štáty tak sú rozdelenou spoločnosťou, ktorá vytvorila „obdivuhodný ekonomický stroj, ktorého prínosy idú väčšinou smerom k tým najbohatším“, píše Stiglitz vo svojej poslednej knihe Cena za nerovnosť.

„Nie je nič zlé na tom, že niekto vynájde tranzistor alebo niečo iné, čo prospieva všetkým, a prinesie mu to veľké príjmy. Tie peniaze si zaslúži. Mnohí vo finančnom sektore zbohatli na základe ekonomickej manipulácie, podvodom a predátorskými pôžičkami. Predávali drahé hypotéky a ich detaily schovávali miniatúrnym písmom,“ píše ekonóm na margo zbohatnutia bankárov vo svete.

Progresivita u Francúzov

Francúzsky prezident François Holland hneď po zvolení do úradu v roku 2012 vyhlásil, že zdanenie najbohatších Francúzov je cesta k ukončeniu krízy a riešenie na prehlbujúcu sa príjmovú nerovnosť. Jeho 75-percentná daň pre tých, ktorých ročný plat presahuje milión eur, však narazila na ústavný súd. Nový plán, ktorý je zapracovaný v rozpočte na tento rok, zaviedol 75-percentnú daň, ktorú budú musieť platiť priamo firmy, ktoré platy vyplácajú.

Súčasná Ficova vláda vlani zaviedla 25-percentnú daň pre lepšie zarábajúcich ľudí, zvýšila bohatším odvody a firmám zdvihla daň na 23 percent, aby ju tento rok znížila na 22 percent. Vláda tiež uvažuje, že zdaní luxusnejšie nehnuteľnosti. „Progresívna daň z príjmu môže a nemusí byť dobrá či spravodlivá, sama osebe však rovnejšiu spoločnosť nezabezpečí. Musíte sa pozrieť aj na stranu redistribúcie – komu, za akých podmienok, akým spôsobom,“ upozorňuje však analytik portálu euractiv.sk Radovan Geist.

Viac investícií, menej škrtov

Iný analytik s vyššími daňami pre bohatších nesúhlasí. "Zásadne nesúhlasím s progresívnym zdanením. To totiž najviac zaťažuje vyššiu strednú triedu. Musíme sa na zdanenie pozerať v jednotlivých štátoch a nie globálne, pretože neexistuje globálny štát,“ kritizuje novú štúdiu MMF hlavný investičný stratég ČP Invest Michal Valentík.

Menový fond už predtým odporučil menej škrtať výdavky. Podľa Geista sa týmto len napĺňajú predpovede ekonómov, napríklad amerického ekonóma Nouriela Roubiniho či amerického ekonóma a držiteľa Nobelovej ceny za ekonomiku v roku 2008 Paula Krugmanna, ktorí upozorňovali, že prísna reštrikčná politika zavádzaná súčasne vo viacerých krajinách príčiny krízy v eurozóne nevyrieši. „K problémom pridá hospodársku recesiu. Krajiny, v ktorých je implementovaná najradikálnejšie, uzatvára do bludného kruhu ekonomickej stagnácie a nestability verejných financií,“ dopĺňa Geist.

Mnohé štáty sa počas krízy rozhodli ísť namiesto väčšej progresivity cestou škrtov. Drastickými výdavkovými škrtmi za posledné roky prešli napríklad pobaltské štáty. Aj keď najprv prešli tieto krajiny šokovou terapiou a odchodom ľudí do cudziny, neskôr sa vrátili k silnému hospodárskemu rastu. Napríklad Lotyšsko zažilo v prvých dvoch rokoch finančnej krízy 24-percentný pokles hrubého domáceho produktu.

© Autorské práva vyhradené

92 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #peniaze #bohatstvo #príjmy #Medzinárodný menový fond
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy