Hovorkyňa firmy Zuzana Janečková nechcela prezradiť, aký objem výroby v súčasnosti putuje do Ruska. „K tejto téme sa nebudeme vyjadrovať,“ vyhlásila Janečková. Je však isté, že približne 90 percent z produkcie novej zlievarne má podľa vládnych dokumentov smerovať práve do Ruska. Vláda mala zámery na stole, keď rokovala o poskytnutí dotácie na novú fabriku.
Viac ako pätinu vozidiel do Ruska exportuje aj žilinská Kia. „Momentálne tam vyvážame približne 22 percent našej produkcie,“ spresňuje hovorca Kia Motors Slovakia Jozef Bačé.
Ešte väčšie škody by celej Európskej únii spôsobilo uvalenie embarga na dovoz plynu z Ruska. Tento scenár je však málo pravdepodobný, pretože každý štvrtý spotrebovaný kubík plynu pochádza práve z Ruskej federácie. Navyše najväčším spotrebiteľom ruského plynu v Európe je Nemecko so silným vplyvom na fungovanie Európskej únie.
Aj bez uvalenia embarga na dovoz zemného plynu z Ruska by sa však mohlo stať, že Európa by pocítila nedostatok tejto komodity. Rusko by totiž mohlo zavrieť kohúty na transportnej trase cez Ukrajinu. Východný sused Slovenska má do piatka Moskve zaplatiť dve miliardy dolárov za odobratý plyn. Poľsko by síce akékoľvek výpadky mohlo nahradiť dovozom cez Bielorusko, potrebovalo by na to však súhlas ruského Gazpromu na presmerovanie prepravy.
Súhlas by však nemusel prísť, pretože z Európskej komisie včera unikla informácia, že transport plynu v spätnom režime zo Slovenska na Ukrajinu by mohol byť spustený v priebehu šiestich mesiacov. Prepravu by realizoval slovenský Eustream, ktorý by musel cez slovensko-ukrajinské hranice vybudovať novú prepojku. Hovorca firmy informáciu o tempe budovania zatiaľ nepotvrdil ani nevyvrátil. „Eustream pozval ukrajinských partnerov do Bratislavy na záverečné dolaďovanie posledných detailov a podpísanie memoranda. Kolegovia z Ukrtransgazu zatiaľ na Slovensko nepricestovali s odvolaním sa na aktuálnu politickú situáciu v krajine,“ vysvetlil hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan.
Na druhej strane však Rusku začala škodiť ukrajinská kríza ešte pred rokovaniami o uvalení embarga na obchod. V reakcii na víkendový zásah ruských ozbrojených síl na ukrajinskom polostrove Krym ruský rubeľ oproti americkému doláru v pondelok klesol o 2,2 percenta na historické minimum. Pád prerušila až ruská centrálna banka, ktorá podporila rubeľ predajom rezerv v hodnote približne desiatich miliárd dolárov. Rusko tak na zastavenie pádu využilo asi dve percentá svojich zlatých a devízových rezerv.
Ruský akciový index MICEX stratil 10,8 percenta a krajina tiež zaznamenala prudký rast úrokov z vládnych dlhopisov v národnej mene. Rusko navyše podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Fitch čelí prepadu kurzu meny a úniku kapitálu za hranice. Ďalší vývoj je podľa agentúry veľmi ťažké predvídať. „Hodnotenie dlhodobých záväzkov Ruska na stupni BBB však zatiaľ nie je pod tlakom,“ píšu analytici Fitchu.