Ukrajinu zrejme čaká zdraženie plynu, prepúšťanie úradníkov, okresávanie penzií či rast daní. V opačnom prípade by dlh krajiny ďalej rástol až k bankrotu spojenému s kolapsom ekonomiky a so znehodnotením úspor. „Budú to veľmi tvrdé reformy, veľa ľudí vo verejnom sektore bude prepustených,“ povedal šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Reformou musí prejsť aj penzijný systém, ktorý je pre starnutie obyvateľstva dlhodobo neudržateľný.
Stopnúť by sa malo aj dotovanie cien energií. Ukrajina aktuálne nakupuje plyn z Ruska o 40 percent lacnejšie ako Slovensko. „To, čo sa aktuálne deje na Ukrajine s cenami energií, je nerealistické a neudržateľné. Nielen bežné domácnosti, ale mnohé podniky majú neskutočné úľavy a sú vyňaté z daňových povinností,“ konštatuje Duleba.
Rusi okrem lacnejšieho plynu Ukrajine vlani sľúbili, že nakúpia jej štátne dlhopisy v celkovej hodnote približne 11 miliárd eur. Ukrajina za to musela Rusku sľúbiť, že odloží podpísanie asociačnej dohody s EÚ. Už bez pomoci Ruska musí ukrajinská vláda do konca tohto roka uhradiť záväzky v sume zhruba 4,3 miliardy eur. Na to potrebuje pomoc zvonku, lebo Ukrajina si sama môže požičať pri neudržateľných zhruba 23-percentných úrokoch. S pôžičkou potrebuje takisto preklenúť obdobie zavádzania potrebných reforiem.
Ukrajinská vláda najnovšie tvrdí, že na splatenie dlhov, vyplatenie dôchodkov, dávok a na platy v štátnej správe potrebuje vyše 25 miliárd eur na najbližšie dva roky. EÚ už potvrdila, že môže Ukrajine poskytnúť 20 miliárd eur, pripravený pomôcť je aj Medzinárodný menový fond, podobne USA. Lacný kapitál chýba aj v bankách, ktoré požičiavajú ľuďom až za 30-percentné úroky. Brusel však pomoc podmieňuje reformami.
„Bankrot na Ukrajine je na spadnutie, ale nie je možné očakávať, že by EÚ poslala do Ukrajiny toľko peňazí ako Grécku,“ tvrdí hlavný investičný stratég PPF Invest Michal Valentík. Na to nemá únia podľa jeho slov dôvod. Jednak preto, že európsky bankový systém nie je taký prepojený na ukrajinské banky ako na grécke. „Takisto stabilita ukrajinskej hrivny nikoho v Európe nezaujíma,“ dodáva Valentík.
„Bez rozsiahlych ekonomických reforiem to budú len peniaze vyhodené do vzduchu, tak ako napríklad európska miliardová pomoc pre Egypt z nedávnej minulosti. Pomoc bez záruk reforiem by len poskytla priestor vládnucim politikom odložiť bolestivé opatrenia,“ hodnotí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Martin Vlachynský.
Riešiť by sa mali najmä problémy s daňovými únikmi. „Treba znížiť korupciu, ktorá pôsobí na ukrajinskú ekonomiku ako zatiahnutá ručná brzda,“ hovorí Valentík. V minulom roku sa v miere korupcie dostala Ukrajina podľa Transparency International na 144. miesto zo 175 krajín sveta. Podľa Valentíka tvorí tieňová ekonomika v krajine až 60 percent hrubého domáceho produktu. Ukrajinskej ekonomike sa nedarí pozviechať už dlhší čas. Priemyselná výroba tam v úvode roka poklesla medziročne o 5 percent. Najhoršie je na tom stavebníctvo, ktorého produkcia sa v januári prepadla medzimesačne až o 16 percent. Nezamestnanosť začiatkom roka prekročila 14-percentnú hranicu.
Ukrajina má veľký potenciálny spotrebiteľský trh so 46 miliónmi ľudí, vzdelanú pracovnú silu a dobrú priemyselnú základňu s prírodnými zdrojmi, najmä úrodnú pôdu. „Kľúčový bude chemický a metalurgický priemysel. Veľký potenciál má aj poľnohospodárstvo,“ uzavrel Duleba.