Plán navrhuje znížiť dlh výrazným obmedzením platieb dôchodkov a škrtaním nárokov veriteľov, uviedla agentúra AP.
Návrh správcu Kevyna Orra predpokladá zníženie budúcich penzií pre mestských zamestnancov o 34 percent a nevylučuje ďalšie obmedzenia. Presadenie plánu ale čaká ešte niekoľko prekážok a o väčšine jeho aspektov sa bude naďalej zložito rokovať so zainteresovanými stranami.
Orr dúfal, že veritelia schvália konečný plán reštrukturalizácie dlhu predtým, než ho pošle súdu. Sudca Steven Rhodes však stanovil termín podania na 1. marca.
Orr vyčíslil dlh mesta na najmenej 18 miliárd dolárov. Z toho šesť miliárd je dlh mestských vodární a kanalizácií krytý majetkom, zvyšok tvoria nekryté záväzky penzií a zdravotnej starostlivosti pre mestských zamestnancov.
Detroit sa v decembri stal z rozhodnutia súdu najväčším mestom v amerických dejinách, ktoré zbankrotovalo. Podľa súdu má mesto príliš veľa veriteľov, než aby mohlo reálne vyjednávať o dlhoch a ďalších pohľadávkach mesta.
Mesto už predtým zverejnilo zoznam svojich veriteľov, medzi ktorými sú aj miestni zamestnanci a dôchodcovia. Dlhy voči dôchodcom tvoria asi polovicu celkovej sumy. Predstavitelia mesta tvrdia, že bankrotová ochrana predstavuje jediný spôsob, ako sa s vysokým zadlžením vysporiadať.
Detroit, ktorý sa v minulosti preslávil mamutím automobilovým priemyslom, sa po jeho postupnom rozklade stal najchudobnejším veľkomestom Spojených štátov. Viac ako tretina jeho obyvateľov žije pod oficiálnou hranicou chudoby. V meste prakticky nefungujú základné služby a miera zločinnosti je v ňom najvyššia zo všetkých amerických veľkomiest. Počet obyvateľov mesta sa stenčil od roku 1950 o viac ako polovicu – z 1,8 milióna na menej ako 700 000.