Vláda by podľa šéfa KDH mala predložiť návrh zákona, ktorý pomôže malým firmám pri zneužívaní dominancie veľkých vo verejnom obstarávaní. „Ak tak vláda neurobí, KDH je pripravené znovu predložiť, po tretíkrát, návrh zákona o ochrane subdodávateľov vo verejnom obstarávaní v Národnej rade SR na prerokovanie a verím, že aj na schválenie,“ povedal v stredu Figeľ na tlačovej besede. KDH spomínaný návrh predložilo v parlamente v auguste 2012 a máji 2013, ale poslanci za Smer ho nepodporili.
Predseda KDH tvrdí, že vláda by mohla problém riešiť veľmi jednoducho, rýchlo a účinne. „Ministerstvo vnútra je zodpovedné za oblasť verejného obstarávania, ministerstvo dopravy za oblasť výstavby. Je dôležité, aby pre veľké verejné investície prijali prísnejšie pravidlá, ktoré budú chrániť malé firmy,“ uviedol Figeľ. Vyslovil presvedčenie, že neúnosnú situáciu, ktorú označil za zneužívanie trhu a postavenia na trhu, je potrebné riešiť legislatívnym zásahom. Kritizoval vládu za to, že pred prezidentskými voľbami väčšinu času len svieti a kúri.
Minister vnútra Robert Kaliňák tvrdí, že platný zákon o verejnom obstarávaní počíta s uplatnením opatrení v prípade, keď zhotoviteľ neplatí dodávateľom za vykonanú prácu.
„Sme zásadne proti tomu, ak má prevzaté práce a ak má dodávateľ zaplatené, aby kýmkoľvek spôsobom nepresunul peniaze svojim ďalším subdodávateľom. To je zásadné,“ povedal Kaliňák. Podľa neho sa to potom odzrkadľuje vo výraznej komplikácii pri účasti v ďalších súťažiach. „Je to vec, ktorá je momentálne téma dňa,“ dodal minister.
Líder KDH si myslí, že keby bola v SR väčšia disciplína a etika podnikania, ale aj štátu, tak by nebolo potrebné prijímať ďalšie opatrenia. Návrh zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý neúspešne predložilo KDH, by podľa Figeľa doplnil zákon o verejnom obstarávaní o nástroj na zastavenie platieb, a to na základe zmluvy medzi generálnym dodávateľom, alebo víťazom verejného obstarávania a jeho subdodávateľmi. „Čo je jeden z najúčinnejších nástrojov, lebo ak veľkému neprídu peniaze od štátu, tak je to jeho ohrozenie. Štát nemôže podporovať nekalé praktiky a živiť nespravodlivosť,“ uviedol Figeľ.
Spochybnil tvrdenie Váhostavu o tom, že dodávateľom načas neplatí, lebo stavba diaľnice pri Martine je stratová. „Ceny neurčuje štát, ale súťaž. Ak je skutočná a transparentná, tak je motorom, ktorý hýbe ekonomikou. Ak firmy nie sú schopné plniť svoje záväzky, tak to majú priznať a kompetentne riešiť,“ dodal Figeľ s tým, že je to kamufláž. Zmluvné podmienky podľa neho obsahujú aj rezervu, pričom firmy vstupujú do súťaže s tým, že preberajú záväzky. Tvrdí, že malé firmy nemôžu doplácať na veľké pre nezodpovedné používanie stoviek miliónov eur. Upozornil pritom, že Váhostav sa podieľa na viacerých ďalších zákazkách na výstavbu diaľnic.
Váhostav zdôvodnil neplatenie dodávateľom za práce na D1 Dubná Skala – Turany v dĺžke 16,4 kilometra tým, že ide o stratovú stavbu, preto nie všetky záväzky môže uhrádzať v stanovených termínoch. „Záväzky z tejto stavby budú uhrádzané z príjmov za stavby, ktoré spoločnosť Váhostav – SK realizuje,“ potvrdil v utorok hovorca spoločnosti Tomáš Halán. Stavebné práce na diaľnici začali v decembri 2011 a trvať majú do konca tohto roka. Váhostav sa zaviazal diaľnicu postaviť za 137,75 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty, čo je 41,15 % z pôvodných predpokladaných nákladov 334,72 mil. eur. Na stavbe diaľnice pracuje viac ako stovka kmeňových zamestnancov Váhostavu a približne 210 pracovníkov subdodávateľov.