Rozpočtová rada pritom vychádza z koncoročných údajov o štátnom dlhu od Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá ho spravuje, a z revízie nominálneho hrubého domáceho produktu z novembra minulého roka. Zároveň predpokladá, že dlhy ostatných subjektov verejnej správy, napríklad samospráv, sa zmenia v súlade s prognózou návrhu rozpočtu.
Podľa Eurostatu pritom ešte v treťom kvartáli hrubý dlh Slovenska predstavoval 57,2 % hrubého domáceho produktu, čo oproti druhému štvrťroku znamenalo pokles o 0,9 percentuálneho bodu. Naplnenie predpokladov rady by znamenalo ďalší pokles dlhu v poslednom kvartáli. "V druhom polroku 2013 teda dlh výraznejšie poklesol z úrovne 58 % hrubého domáceho produktu na konci prvého polroka,“ konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Spôsobené to bolo podľa rady najmä predčasnými nákupmi dlhu vo výške 1,7 mld. eur, z čoho decembrové spätné odkupy predstavovali 0,6 mld. eur. Na pokles dlhu vplývala aj riadna splatnosť štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vo výške 1,3 mld. eur, ktoré boli len sčasti kompenzované novými emisiami dlhu a čerpaním úveru v celkovej výške 0,7 mld. eur.
"Z pohľadu uplatnenia sankcií ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by vláda po zverejnení skutočnej výšky dlhu za rok 2013, v rámci notifikácie v apríli 2014, mala povinnosť predložiť na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhne zabezpečiť zníženie dlhu. Súčasne by platy členov vlády mali zostať najviac na úrovni predchádzajúceho rozpočtového roku,“ konštatuje rozpočtová rada v nadväznosti na svoje predpoklady.
Údaje o dlhu za rok 2013 sa však ešte budú môcť zmeniť pri druhej notifikácii v októbri. V rámci nej totiž nastane aj metodologická zmena a prechod na metodiku ESA2010, ktorá môže dlh za minulý rok zvýšiť nad hranicu 55 % výkonu ekonomiky. To by už vyžadovalo od vlády viazanie 3 % očistených výdavkov štátneho rozpočtu a predloženie rozpočtu na rok 2015 s nerastúcimi očistenými výdavkami verejnej správy.
Tento scenár sa však nemusí naplniť v prípade, že by nastalo vymenovanie novej vlády a schválenie nového programového vyhlásenia. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by sa totiž v takom prípade na 24 mesiacov neuplatňovali vyššie sankčné pásma dlhovej brzdy, vrátane toho nad 55 %.
"V takom prípade by nová vláda mala 2 roky na zníženie podielu dlhu na hrubom domácom produkte bez uplatnenia prísnejších sankcií, teda sankcií, ktoré sa uplatnia pri dlhu nad 55 % hrubého domáceho produktu,“ píše rozpočtová rada.