Sektor, ktorý obišla kríza, dá prácu tisícom Slovákov

Sektor informačných technológií, ktorý ako jediný nezažil od nástupu krízy v roku 2008 turbulentné časy, by mal do dvoch rokov dať prácu približne 40-tisíc Slovákom. Tvrdí to vo svojej najnovšej predikcii Európska komisia. K jej tvrdeniu sa pridáva aj český analytik Tomáš Rezek z Asociácie pre medzinárodné otázky, ktorý sa zaoberá problematikou kybernetického terorizmu aj internetovou ekonomikou.

, 27.12.2013 12:00
Tomáš Rezek Foto:
Tomáš Rezek z Asociácie pre medzinárodné otázky sa zaoberá problematikou kybernetického terorizmu aj internetovou ekonomikou.
35

V rozhovore pre Pravdu tvrdí, že je čas, aby sa Slovensko snažilo do krajiny prilákať investorov z IT sektora. „Nespoliehajte sa donekonečna na automobilový priemysel. Raz sa tieto firmy zdvihnú a odídu z krajiny a máte problém,“ povedal pre Pravdu Rezek.

Prečo je IT sektor jedným z mála odvetví, ktorého sa od roku 2008 nedotkla kríza?
Je to preto, že bez informačných technológií sa v dnešnej dobe nezaobídeme. Vstupujú takmer do všetkých oblastí života a majú neskutočne veľký potenciál budúceho rastu. Internet viedol za posledné roky k rastu nových online biznisov. Samotný rozmach tabletov a smartfónov a online ukladania dát v cloude (poskytovanie služieb či programov uložených na internetových serveroch s tým, že užívatelia k nim môžu pristupovať napríklad pomocou webového prehľadávača alebo klienta danej aplikácie a používať ich odkiaľkoľvek, pozn. red.) pomohli sektoru prejsť bez väčšej ujmy aj finančnú krízu. V dnešnej dobe máte čipy či procesory v každom zariadení, či už je to chladnička, alebo napríklad televízia. Všetko je prepojené s kybernetickým priestorom. Rozmach informačných technológií vidíme v telekomunikačnom a informačnom sektore. V celom IT sektore prakticky neexistuje nezamestnanosť, práve naopak.

Už v roku 2015 však má podľa odhadov v tomto odvetví chýbať až 900-tisíc kvalifikovaných odborníkov v EÚ.
Nárast dopytu po odborníkoch, ktorí sú schopní analyzovať dáta a pracovať s nimi, stále rastie. Každá väčšia firma dnes už potrebuje IT odborníkov, ktorí vedia pracovať s dátami. Aj v štátnej správe bude potrebné zareagovať na tento trend, a pripraviť zamestnancov, ktorí sa budú zaoberať kybernetickou bezpečnosťou. Pracovať v súkromnej sfére na pozícii IT špecialistu je dnes nielen na Slovensku lukratívna práca, ktorá je dobre finančne ohodnotená, no naozaj je málo šikovných ľudí na trhu práce.

V čom vidíte problém?
Veľmi často sú IT zamestnávatelia zahraničné spoločnosti, ktoré majú inak nastavené pracovné štandardy. Pokiaľ dnešní študenti očakávajú, že budú pracovať osem hodín denne a mať voľné víkendy, tak budú po nástupe do IT firmy sklamaní. Je to náročná práca. Nie každý je ochotný znášať to dlhšie obdobie. Je tam veľký nepomer medzi prácou a súkromným životom – v prospech práce. Často sa títo ľudia časom zamestnajú vo firmách, kde síce robia s informačnými technológiami, no nie je to prioritou danej spoločnosti. Druhá vec, ktorá odrádza ľudí, je to, že je v tomto odvetví je rýchly vývoj. Ak ste vývojár a viete pracovať s dvoma programovacími jazykmi, veľmi rýchlo sa vaše znalosti stanú starými. Ste akoby rýchlo pozadu. Vývoj je veľmi rýchly, učiť sa musíte viac a rýchlejšie ako v iných pracovných oblastiach. Často sú tí, ktorí programujú dlhšiu dobu, nahradení novými ľuďmi, ktorí vedia pracovať s novými systémami. Fluktuácia na IT pozíciách je veľmi vysoká. Nie každý je totiž schopný a ochotný sa takýmto tempom stále dovzdelávať. Pre spoločnosť je nový človek lacnejší, z pohľadu toho, že mu nemusí platiť nové školenia.

Problémom je zrejme aj to, že špičkové IT firmy nesídlia v EÚ.
Presne. Ak je človek vo svojom odbore špičkovým odborníkom, hľadá si uplatnenie vo firmách, ktoré sú lídrami v IT. Tie väčšinou sídlia v Spojených štátoch amerických alebo skrátka mimo EÚ.

Nastúpilo už podľa vás Slovensko na cestu podpory internetovej ekonomiky?
Žiaľ, nevidím veľký pokrok. Ak sa internetová ekonomika nestane toptémou na Slovensku, predbehnú vás iné krajiny, ako je napríklad Poľsko alebo Estónsko, ktoré je v tejto oblasti lídrom medzi krajinami Európy. Aj samotné postkomunistické Poľsko, ktoré do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími krajinami regiónu vrátane Slovenska v roku 2004, získava nepomerne viac investícií v IT sektore. Rumunsko sa začalo orientovať týmto smerom a postupne sa v regióne stáva IT lídrom. Vytvára firmám na trhu také podmienky, aby mali ľahšie podnikanie, no v konečnom dôsledku prinesú pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou.

Pritom aj Rumuni sú ako Slováci považovaní ešte stále za montážnu krajinu…
Myslím, že nie je správne, ak sa krajina orientuje na vytváranie lacných pracovných miest. Pred niekoľkými rokmi to pre rozbeh a naštartovanie domácej ekonomiky bolo správne rozhodnutie. Nespoliehajte sa však donekonečna na automobilový priemysel. Raz sa tieto firmy zdvihnú a odídu z krajiny a máte problém. Internetová ekonomika má veľký potenciál do budúcnosti. Internetová ekonomika sa bude podľa nedávnych štúdií v najbližších dvoch rokoch výraznejšie podieľať na slovenskom hrubom domácom produkte. Kým v minulom roku tvorila až 3,3 percenta HDP, do roku 2016 by mala dosiahnuť úroveň 4,5 percenta výkonu ekonomiky. Internet do slovenského hospodárstva prispel v minulom roku odhadom sumou 2,3 miliardy eur.

V čom Slovensko v rámci internetovej ekonomiky zaostáva?
Netýka sa to len Slovenska, podobne je to aj u nás v Česku. I keď priznávam, že sme na tom stále lepšie ako vy (smiech). Zaostávate napríklad v používaní rýchleho pripojenia k internetu, online aktivitách medzi firmami navzájom, v kvalite e-commerce služieb, v úrovni internetového marketingu či v implementácii verejných online služieb. Verejná správa v Česku a na Slovensku nekomunikuje elektronicky do takej miery ako napríklad v Estónsku, kde vám na založenie firmy stačí pár minút na internete. Mnohé úkony, ktoré teraz robíte fyzicky – chodíte po úradoch a vypĺňate množstvo papierov – sa dajú urobiť lacnejšie a rýchlejšie elektronicky.

Odvetvie digitálnej ekonomiky na Slovensku v druhom štvrťroku tohto roka podľa Štatistického úradu zamestnávalo zhruba 48-tisíc zamestnancov. Aj Európska komisia odhaduje, že do roku 2016 sa počet pracujúcich v tomto sektore zdvojnásobí.
O tom hovorím. Vytvorí to množstvo kvalitných pracovných miest.

O digitálnom hospodárstve sa intenzívne diskutuje nielen na národnej, ale hlavne na európskej úrovni.
Samozrejme. Sledujem, že na európskej úrovni je niekoľko tzv. iniciatív v rámci Digitálnej agendy. Majú za cieľ vybudovať jednotný digitálny trh, prepojiť celú Európu, zvýšiť dôveru a bezpečnosť pri využívaní IT a podporiť výskum a inovácie v tejto oblasti. Internet totiž predstavuje neobmedzený priestor pre inovácie a podnikanie, ktoré sa nemusia riadiť hranicami štátov. Európska komisia najnovšie navrhuje komplexnejšie investície do vedy a inovácií v rámci programu Horizont 2020, ako aj väčšie využitie informačných technológií vo vzdelávaní. Z nedávnej štúdie totiž vyplynulo, že viac ako 60 percent žiakov v Európskej únii navštevuje školy bez digitálneho vybavenia. A 70 percent učiteľov zase tvrdí, že nemajú k dispozícii školenia potrebné na využívanie digitálnych technológií v rámci výučby v triede a pri príprave na vyučovanie.

Tomáš Rezek

Vyštudoval medzinárodný obchod a komerčnú komunikáciu na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Bol na štipendijnom študijnom pobyte na University of Edinburgh so zameraním na medzinárodný obchod a matematické programovanie. Od roku 2009 pracuje ako konzultant pre medzinárodnú poradenskú spoločnosti v odbore informačných technológii so zameraním na finančné inštitúcie. Venuje sa aj problematike kybernetického terorizmu v rámci doktorandského štúdia na Karlovej univerzite v Prahe. Rezek sa nedávno zúčastnil na konferencii Stredoeurópskeho politického inštitútu (CEPI) v Bratislave o výzvach kybernetickej bezpečnosti vo visegrádskom regióne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
35 debata chyba
Viac na túto tému: #IT #automobilky #Tomáš Rezek