A to napriek tomu, že ziskových firiem sa licencie nedotknú, keďže poplatok za licenciu si bude možné odpočítať z kladnej daňovej povinnosti. Ziskové firmy, naopak, budú ťažiť zo zníženia dane z príjmu z 23 na 22 percent. Na druhej strane licencie sa dotknú aj firiem, ktoré nie sú v strate vlastnou vinou, aj keď väčšina stratových firiem podľa odborníkov skôr špekuluje, ako neplatiť dane.
Vláda aj pravica sa zhodujú v tom, že nie je adekvátne, aké vysoké odvody a dane platia z príjmu zamestnanci v porovnaní s majiteľmi firiem. Riešením majú byť podľa opozície najmä prísnejšie daňové kontroly.
„Tých nepoctivých podnikateľov je vidieť, nie? Na čom sa vozia, ako žijú, kde dovolenkujú. Práve tam by sa mala zamerať kontrola a možno aj zaviesť regulácie v daňovej legislatíve tým spôsobom, čo všetko sa nemôže dať do nákladov,“ povedal napríklad Július Brocka, podpredseda KDH. Fakt však je, že vzhľadom na počet daňových kontrolórov a firiem je pravdepodobnosť daňovej kontroly často raz za niekoľko desiatok rokov. Pravidlá, čo sa smie dať do nákladov, sú aj teraz a ich sprísnenie by znamenalo, že podnikatelia by ešte viac hľadali spôsoby, ako optimalizovať dane.
Predchodca súčasného ministra financií Petra Kažimíra exminister Ivan Mikloš naznačuje, že treba zvýšiť ziskovosť firiem znížením odvodov či spružnením trhu práce. Počas svojho ministrovania však Mikloš navrhoval napríklad živnostníkom odvody aj dane zvýšiť, a to cez obmedzenie paušálov. Upozorňoval na to, že nie je adekvátne, aké nízke odvody platí živnostník v porovnaní so zamestnancom. Súčasná vláda reformu pre živnostníkov dotiahla, po čom však živnostníci prechádzali k eseróčkam, čím sa opäť vyhýbali plateniu odvodov a daní. Aj preto sa zavádzajú daňové licencie.
Opozícia chce opatrenie, ktoré je pripravené podľa vzoru Rakúska, napadnúť na Ústavnom súde. Líder Nova Daniel Lipšic tvrdí, že novela zákona o dani z príjmov je protiústavná, keďže vraj spätne upravuje odpisy daňových strát.