A to so zavedením daňových firemných licencií, ktoré v utorok podľa vzoru Rakúska, Francúzska či Belgicka schválil slovenský parlament. Vláda okrem iného rieši častú situáciu, keď vo firme vedľa seba pracuje zamestnanec, živnostník a majiteľ eseročky.
Firma má s nimi podobné výdavky, ale každý z nich dostane na ruku výrazne inú sumu. Najviac inkasuje eseročkár. Šesť z desiatich majiteľov s.r.o. v poslednom čase vedie svoje účtovníctvo tak, že sú v strate a neplatia žiadne dane. Systém eseročkárovi umožňuje, že platí štátu len minimálne zdravotné odvody a zvyšok príjmu si nechá. Výsledkom je, že z príjmu 1 080 eur mesačne zostane majiteľovi eseročky v čistom až 1¤025 eur.
Na budúci rok však malý podnikateľ bude musieť štátu zaplatiť aj daňovú licenciu vo výške 480 eur za rok, čím mu spomínaný mesačný čistý príjem klesne na 985 eur. Eseročkár aj tak zinkasuje stále viac ako živnostník, ktorého čistý zárobok pri minimálnych odvodoch dosiahne necelých 900 eur. Zamestnanec s porovnateľnou cenou práce dostane na ruku len 620 eur, aj keď má väčšie sociálne istoty.
Vláda priepastné rozdiely zmenšila už v úvode tohto roka, keď išli hore minimálne odvody. Veľa živnostníkov následne prešlo na eseročky, pričom firiem bez zamestnancov je na Slovensku už 288-tisíc. Tento trend majú zastaviť licencie. „Veľa firiem si svoj zisk na nulu znižuje napríklad nakupovaním bločkov. Takto sa síce umelo vyhnú zaplateniu dane z príjmu, ale poplatku za licenciu sa nedokážu nijako vyhnúť,“ povedal včera minister financií Peter Kažimír.
Daňové licencie majú byť kľúčové aj pre štátnu kasu. Úhrada za daňové licencie bude od nového roka od 480 eur ročne pri menších spoločnostiach do 960 eur pri firmách platiacich DPH až do 2¤880 eur v prípade veľkých podnikov s obratom nad pol milióna eur ročne. V budúcom roku tak licencie podľa odhadov ministerstva financií do štátneho rozpočtu prinesú viac ako 112 miliónov eur. Ziskové firmy si budú môcť úhradu za licencie odrátať z daňovej povinnosti, a tak sa ich opatrenie reálne nedotkne. Naopak, získajú na poklese dane z príjmu z 23 na 22 percent, čo štátnu kasu má vyjsť na 56,5 milióna eur.
Novozaložené firmy v prvom roku za licenciu platiť nebudú. Na druhej strane daňové licencie zasiahnu aj poctivé firmy, ktoré sú v strate z dôvodu vysokých vstupných investícií alebo pre neplatenie faktúr od odberateľov. „Vzhľadom na to, že sme na slovenskom trhu začínajúca firma a máme veľké vstupné investície, náklady na podnikanie nám tento fakt ešte zvýši,“ povedal Antonín Dymák, zástupca spoločnosti Night Control, ktorá na Slovensku začala vyrábať matrace. „Určite je to zaťaženie našej firmy a za následok to bude mať to, že obmedzíme isté výdaje, aby sme si mohli dovoliť zaplatiť štátu,“ tvrdí zase Andrea Bukovičová zo spoločnosti 9mm Energy drink Slovakia.
Nie pre všetky firmy je to však problémom. „Našu firmu táto skutočnosť nezaťaží. Dotkne sa to podľa mňa najmä narýchlo vytvorených firiem. My máme svoju stabilitu a vzhľadom na dlhoročné plnenie si záväzkov voči štátu nás niečo takéto neprekvapí,“ hovorí Matúš Izakovič zo ESM-YZAMER, ktorá pôsobí v energetike. „Som za rovnú daň naprieč celým spektrom daní. Väčším problémom je však iné daňové zaťaženie – mzdové odvody, ktoré vyslovene odrádzajú zamestnávať ľudí,“ dodáva Adrián Dobol, marketingový riaditeľ spoločnosti Natures.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Klub 500 či Republiková únia zamestnávateľov, ktoré združujú najmä väčšie podniky, licencie označili za spravodlivé, keďže každá firma by mala mať povinnosť platiť si služby štátu, ktoré potom následne využíva. Kompenzáciu licencií vidia vo výške dane pre firmy.
Na Slovensku ľudia na živnosť či s.r.o. nepracujú len pre nižšie odvodové zaťaženie, ale z donútenia. „V bývalej práci som predával telefóny. Jedného dňa prišiel nový majiteľ s tým, že buď začnem pracovať na živnosť, alebo mi nepredĺži zmluvu,“ povedal Martin Martaus z Bratislavy. Ten sa tak podnikateľom stal napriek tomu, že v obchodnom centre stále len predával telefóny. „Dôvod bol jednoduchý, zamestnávateľ mi nemusel dávať dovolenku, stravné lístky a za menej peňazí mi dokázal zvýšiť čistý plat,“ pokračoval Martaus. Napríklad v stavebných firmách ľudia pracujú na živnosť, lebo v prípade smrteľného úrazu firma nemusí platiť pozostalým nijaké odškodné.
Z ďalších opatrení firmám poslanci polepšili tým, že znížili vymeriavací základ na platenie zdravotných odvodov z dividend. „Maximálny limit pri dividendách sa znižuje. Už to nebude 120-násobok priemernej mzdy, čiže sa to nebude platiť od výšky okolo 100– tisíc eur, ale maximálny limit bude do 50-tisíc eur, čo je 60-násobok priemernej mzdy,“ povedal Ladislav Kamenický, predseda výboru pre financie a rozpočet (Smer). Poslednou podporou je neplatenie odvodov v prípade zamestnania ľudí viac ako rok bez práce. Naopak, takmer 37,2 milióna eur podnikateľom v budúcom roku zoberú zmeny v odpisovaní minulých strát.
V rámci novely zákona o dani z príjmov prešiel aj opozičný pozmeňovací návrh z dielne Mostu-Híd. Od nového roka nebudú musieť všetky neziskové organizácie robiť audity. „Nadácie bez rozdielu, či mali príjem, alebo nie, mali doteraz povinnosť auditovať svoje hospodárenie, čo ich finančne zaťažovalo,“ povedal predkladateľ návrhu, podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna. Od budúceho roka platí, že audit vykonajú len nadácie, ktoré majú ročné príjmy vyššie ako 200-tisíc eur. Väčšinou ide o finančné príspevky od sponzorov a darcov. Ostatným nadáciám, ktoré túto hranicu nespĺňajú, povinnosť odpadá.
V prípade daňových licencií bude podnikateľským subjektom umožnené, aby 2 percentá z poplatku za licenciu poukázali tretiemu sektoru, čo by malo výrazne pomôcť neziskovým organizáciám.
Vláda sa nijako netají tým, že práve daňové licencie majú vyvolať návrat eseročkárov k živnostiam. Po zavedení licencií bude asi klesať počet eseročiek, čo sa prejaví o niekoľko mesiacov.
„Aj pri úplne ,prázdnej' firme bez majetku, dlhov a zamestnancov treba vykonať niektoré formálne úkony, počkať na súhlas daňového úradu s výmazom z obchodného registra, čo môže v úhrne trvať niekoľko týždňov alebo aj mesiacov,“ povedal Branislav Ďurajka, partner KPMG na Slovensku. Až potom možno požiadať o výmaz, čo už je záležitosťou niekoľkých dní. „V zložitejších prípadoch, keď treba ukončiť pracovné zmluvy, vysporiadať záväzky a podobne, môžu likvidácia a výmaz zabrať aj viac ako rok,“ dodal Ďurajka, ktorý bol za minulej vlády štátnym tajomníkom rezortu financií.
Anketa
Je primerané, keď z rovnakého príjmu zamestnanec platí takmer 10-násobne viac na daniach a odvodoch ako majiteľ s.r.o?
Ladislav Kamenický, Smer, predseda finančného výboru
Robíme všetko preto, aby sa rozdiely vyrovnávali. Musíte si uvedomiť, že momentálne 60 percent firiem neplatí žiadne dane. Zavedením daňových licencií sa trh prečistí od firiem, ktoré nie sú za štyri roky schopné vygenerovať zisk, aby zaplatili aspoň licenciu. Väčšinou ide o firmy, ktoré sú založené s iným cieľom, ako je poctivé podnikanie, napríklad za účelom daňových podvodov.
Július Brocka, podpredseda KDH
Rozumiem, že opatrenie (daňové licencie pre firmy, pozn. red.) má postihovať nepoctivých podnikateľov. Zavedením celoplošnej povinnosti daňových licencií vláda poškodzuje aj tých poctivých, ktorí zakaždým na všetko doplácajú. Tých nepoctivých je však vidieť, nie? Na čom sa vozia, ako žijú, kde dovolenkujú. Práve tam by sa mala zamerať kontrola a možno aj zaviesť regulácie v daňovej legislatíve tým spôsobom, čo všetko sa nemôže dať do nákladov.
Ivan Švejna, podpredseda Most-Híd
Nemôžete porovnávať zamestnancov s s.r.o. To sú dve rozdielne poslania a z toho vyplývajúce pozitíva aj negatíva. Majiteľ s.r.o. nemá nárok na dovolenku či sociálne dávky. Je to ako pri mužovi a žene, každý má iné poslanie. Rodina nevznikne, keď chýba muž alebo, naopak, žena. Takisto nevzniknú pracovné miesta, ak nebudú podnikatelia. Človek nebude odvádzať štátu peniaze, keď nebude mať zamestnanie. Stále tvrdím, že byť v účtovnej strate v trhovej ekonomike je úplne normálna vec.
Ivan Mikloš, poslanec SDKÚ
Argumentovať tým, že veľká časť firiem neplatí dane, a teda zdaníme všetkých, je absurdné. Je to, ako by sme povedali, že veľká časť vodičov jazdí v obci príliš rýchlo, a keďže nie sme schopní zistiť, ktorí to sú, tak pokutu budú platiť všetci. To, že vláda nie je schopná zistiť, ktoré firmy podvádzajú, je jej zodpovednosť. Nízka ziskovosť malých firiem je daná veľkým množstvom faktorov – vysoké odvodové zaťaženie, vysoká minimálna mzda, príliš silný konverzný kurz pri prechode na euro či nepružný trh práce.