Vláda o zavedení licencií hovorí ako o spravodlivejšom platení daní zo strany podnikov, čo umožní nezvyšovať dane bežných zamestnancov. Opozícia vláde odkazuje, že tým zlikviduje veľkú časť malých a stredných podnikateľov. Súčasťou navrhovanej novely je aj zníženie dani z príjmu pre firmy zo súčasných 23 na 22 percent.
Na daňových licenciách chce štát vyzbierať zhruba 112 miliónov eur ročne. V rozpočte na rok 2014 sa uvádza, že znížením dane z príjmu na 22 percent v súčinnosti so zavedením daňových licencií sa príjmy štátu zvýšia o 84,2 milióna eur.
Minister financií Peter Kažimír v piatok na rokovaní parlamentu pripomenul, že až 62 percent spoločností za posledné štyri roky malo nulovú daňovú povinnosť, a to aj v čase, keď malo Slovensko najvyššie hospodárske rasty. O novele zákona o dani z príjmov budú poslanci parlamentu hlasovať budúci týždeň v utorok. Keďže má vládny Smer v parlamente väčšinu, prijatiu zákona nič nebráni.
Opozícia sa však chce obrátiť pre daňové licencie na Ústavný súd SR. Novela totiž podľa lídra hnutia Nova Daniela Lipšica spätne upravuje odpisy daňových strát. Takzvaná retroaktivita, alebo tiež spätná platnosť, je pritom podľa neho v rozpore s ústavou. O podaní novely na Ústavný súd Lipšic rokuje s ostatnými opozičnými stranami. Opozícii sa nepáči ani postup, ktorým vláda daňové zmeny zavádza. Ministerstvo financií totiž pôvodne na schôdzu Národnej rady predložilo pomerne krátky zákon, ktorý bol následne rozšírený o desiatky pozmeňujúcich návrhov. Opozícia tvrdí, že tým vláda obišla štandardný legislatívny proces. Proti zavedeniu daňových licencií SDKÚ-DS spustilo aj petíciu.
Malí podnikatelia označujú daňové licencie za novú daň, ktorá zaťaží ich podnikanie. „Bude to pre mnohé podniky likvidačné,“ povedal prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. „Ak firme nevznikne daňová povinnosť, automaticky to neznamená, že sa firme nedarí alebo podvádza. Ak totiž napríklad investuje do budov, áut či strojov, v ďalších rokoch ich odpisuje a daňová povinnosť jej tak nevznikne,“ hovorí Sirotka. „Byť v účtovnej strate je v trhovej ekonomike úplne normálna vec,“ hovorí podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna.
Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Klub 500 či Republiková únia zamestnávateľov, ktorí združujú najmä väčšie podniky, však licenciu označili za spravodlivú. Podľa nich by každá firma mala mať povinnosť platiť si služby štátu, ktoré potom následne využíva. Kompenzáciu licencií vidia vo výške dane pre firmy. Sadzba korporátnej dane je pre podnikateľov kľúčová vec, pričom požadujú, aby sa vrátila na pôvodnú 19-percentnú úroveň. Kažimír nedávno vyhlásil, že nižšie dane pre firmy vidí reálne iba v prípade lepšieho vývoja ekonomiky v budúcom roku a vyšších príjmov v štátnej kase aj vďaka boju s daňovými únikmi.
Daňové licencie a 22-percentná sadzba dane z príjmu majú začať platiť od budúceho roku
Výška pripravovaných daňových licencií bude závisieť od výšky tržieb spoločnosti a od toho či subjekt je, alebo nie je platcom dane z pridanej hodnoty. Najnižšiu sadzbu daňovej licencie pre neplatcov dane z pridanej hodnoty s obratom do pol milióna eur určil Kažimírov rezort od budúceho roku na úroveň 480 eur za rok. Platcovia dane z pridanej hodnoty s tržbami do pol milióna eur budú ročne uhrádzať štátu licenciu vo výške 960 eur. Pre všetky obchodné spoločnosti s tržbami vyššími ako pol milióna eur je výška licencie navrhovaná na 2 880 eur. Poplatok sa reálne dotkne len stratových firiem, keďže ziskové si oň budú môcť znížiť daňovú povinnosť. Prvýkrát sa budú licencie platiť v daňovom priznaní v roku 2015 za zdaňovacie obdobie roka 2014. Podnikateľským subjektom bude umožnené, aby 2 percentá z poplatku za licenciu poukázali tretiemu sektoru, čo by mohlo pomôcť neziskovým organizáciám.