Podľa českého ministra financií Jana Fischera však bola na piatkovej bruselskej schôdzke jasne vidieť vôľa dohodnúť sa. Ministri majú podľa predošlej dohody čas do konca roka.
„Neukončili sme to, v tom sa predpoklady naplnili,“ povedal po rokovaní novinárom Fischer. Dá sa tak očakávať, že do decembrového únijného summitu sa ministri financií nad detailami mechanizmu označovaného ako SRM (Single Resolution Mechanism) stretnú ešte najmenej dvakrát. Prvé stretnutie sa zrejme uskutoční 10. decembra, ďalšie zrejme o osem dní neskôr Únijný summit je naplánovaný na 19. a 20. decembra.
Tiež litovský minister financií Rimantas Šadžius, ktorého krajina teraz EÚ predsedá, novinárom povedal, že na dosiahnutie kompromisu vo všetkých sporných aspektoch je dostatok priestoru. Fischer pripustil, že prípadná „nedohoda“ by mohla predstavovať problém. „Možno nie vecne, že by sa niečo okamžite začalo rúcať. Ale je to signál, že sa niečo nepodarilo, že únia nebola schopná politickej dohody, hoci ju deklarovala,“ povedal novinárom.
Debata teraz podľa Fischera smeruje k tomu, že mechanizmus SRM by mal pokrývať všetky banky krajín, ktoré pristúpili k bankovej únii. „Tam sa blížime, až na výnimky, ku zhode,“ poznamenal minister.
Problémom pre členské krajiny zostávajú vzťahy medzi jednotlivými národnými záchrannými fondami, ako je ustanoví teraz prejednávaná banková direktíva , a uvažovaným spoločným fondom mechanizmu SRM.
Predstava mechanizmu počíta so vznikom záchranného fondu, do ktorého by prispievali samotné bankové domy. Mal by tak byť rozťatý „začarovaný kruh“ medzi štátmi, ktoré za verejné peniaze ťahajú z ťažkostí problémové bankové domy.
„Všetko sa to robí pre to, aby verejné peniaze boli až na poslednom mieste,“ poznamenal český minister. Skôr ako v roku 2018 by tiež mohol začať fungovať systém, že v prípade problémov banky sú postihnutí najprv jej akcionári a veľkí veritelia. Ani tu však zatiaľ nie je zhoda.
Dohoda chýba aj o tom, kto bude mať v prípade SRM finálnu rozhodovaciu zodpovednosť. Česká republika sa v tejto otázke podľa Fischera prikláňa skôr k tomu, aby to bola Európska komisia. Stále je tak neuzavretá otázka, aká by v tomto prípade bola úloha členských krajín. „To bude oriešok decembrových rokovaní,“ podotkol český minister.
Mechanizmus SRM je druhou časťou vznikajúce bankovej únie, teda odpovede Európskej únie na finančnú krízu. Schválený je už vznik jednotného bankového dohľadu, v rámci ktorého bude Európska centrálna banka (ECB) spolu s národnými orgánmi dohľadu monitorovať približne 130 najväčších bánk eurozóny.
Pred nábehom svojej dozornej funkcie v druhej polovici budúceho roka chce ale ECB vykonať komplexnú kontrolu stavu dotknutých bánk, aby si „pripravila ihrisko“.