Úhrada bude od nového roka od 480 eur pri menších spoločnostiach do 960 eur pri firmách platiacich DPH až po 2 880 eur v prípade veľkých podnikov s obratom nad pol milióna eur ročne. Poplatok sa reálne dotkne len stratových firiem, keďže ziskové si oň budú môcť znížiť daňovú povinnosť. Daň firmám zároveň klesne z 23 na 22 percent.
| Licencie pre obchodné spoločnosti od roka 2014 (eur/rok) | ||
|---|---|---|
| firma | počet firiem | výška licencie |
| tržby nad 500 tisíc eur | 24 102 | 2 880 eur |
| tržby do 500 tisíc eur, platca DPH | 83 617 | 960 eur |
| tržby do 500 tisíc eur, neplatca DPH | 49 426 | 480 eur |
Štát z licencií môže získať každý rok stabilný príjem vo výške až 110 miliónov eur, o ktoré podnikatelia doteraz z väčšej časti krátili daň z príjmu. Spravodlivejšie platenie daní zo strany podnikov umožní pri ďalšom nevyhnutnom okresávaní sekery v štátnom rozpočte nezvyšovať dane pre bežných zamestnancov.
| AKO MAJÚ FUNGOVAŤ LICENCIE |
|---|
| Firma licenciu zaplatí spätne za predchádzajúci rok, teda prvýkrát v roku 2015 za rok 2014 |
| Novozaložená firma v prvom roku licenciu platiť nebude |
| Ostatné firmy platiť musia, ale licenciu si môžu nasledujúce tri roky odpočítať z kladnej daňovej povinnosti |
Až štvrtina zo 172-tisíc slovenských firiem za posledný rok nezaplatila žiadnu daň. Pri maximálnej optimalizácii majiteľ eseročky zaplatí ročne len odvody, a to v sume 660 eur. Oproti tomu až desaťnásobne viac pošle štátu na daniach a odvodoch priemerný zamestnanec.
Firmy s licenciami súhlasia. „Rozumiem snahe vlády donútiť firmy, ktoré majú platiť dane, aby tak aj robili,“ tvrdí predseda Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
Prečítajte si komentár Mariána Repu Licencie. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Ziskové firmy na zavedení licencií a poklese dani z príjmu zarobia. Pokles dane z príjmu štát vyjde na 36 miliónov eur. Časť podnikateľov kritizovala, že opatrenie sa dotkne aj spoločností, ktoré sú v strate pre situáciu na trhu, a nie zo špekulatívnych dôvodov. Ministerstvo financií počíta s tým, že firmy v prvom roku po založení za licenciu platiť nebudú. Ostatné firmy licenciu uhradiť musia, ale môžu si ju ďalšie tri roky po dosiahnutí zisku odpočítať z daňovej povinnosti.
Zároveň bude podnikateľským subjektom umožnené, aby 2 percentá z poplatku za licenciu poukázali tretiemu sektoru, čo by malo výrazne pomôcť neziskovým organizáciám.
Štát chce zmeniť trend, keď sa zo špekulatívnych dôvodov zakladajú firmy platiace DPH. Tie budú po novom musieť dať za licenciu 960 eur. „Zároveň nižším poplatkom na úrovni 480 eur ročne motivujeme približne desaťtisíc podnikateľov s nízkym obratom stať sa neplatcami dane z pridanej hodnoty,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Takéto vyčistenie trhu by podľa ministerstva financií dávalo daňovým kontrolórom viac času zamerať sa zvyšné podniky.
Štát tiež zavedením licencií motivuje živnostníkov zakladajúcich v tomto roku vo veľkom spoločnosti s ručením obmedzeným, aby sa opäť vrátili k živnosti. Kým živnostník zaplatí na minimálnych sociálnych a zdravotných odvodoch štátu ročne 2 223 eur, majiteľ eseročky môže žiť z príjmov firmy a zároveň sa zaeviduje ako dobrovoľne nezamestnaná osoba a zaplatí tak ročne len minimálne zdravotné odvody v sume 660 eur. Tieto často špekulatívne eseročky budú výhodnejšie ako živnosti aj po zaplatení ročnej licencie. Časť majiteľov eseročiek sa vo svojej firme zamestnáva za minimálnu mzdu a takto ročné odvody vyjdú na 1 969 eur. Pre nich bude po zaplatení licencie výhodnejšia živnosť.
Pri živnostníkovi je optimalizácia nákladov zložitejšia, keďže pri eseročkách je jednoduchšie kupovať na firmu napríklad nábytok. Živnostník dáva do nákladov spravidla položky, ktoré priamo súvisia s jeho predmetom podnikania. Živnostník tak na rozdiel od eseročky častejšie odvádza daň, a to vo výške 19 percent z príjmu. Ak vytvorí zisk eseročka, štát si z neho zoberie 23-percentnú daň. Od januára chce štát daň znížiť na 22 percent. Okrem toho spoločnosť musí zo zisku zaplatiť aj 14-percentné zdravotné odvody.
Podľa Republikovej únie zamestnávateľov sú licencie kompromisným riešením. „Výsledok dlhých rokovaní s ministerstvom financií považujeme za prijateľný, berieme ho na vedomie. Na druhej strane však očakávame od vlády, že v budúcnosti sa bude konsolidácia verejných financií zameriavať viac na stranu výdavkov, teda bude viac šetriť a nie zavádzať nové dane,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošťák.
„Dnes štyristo firiem platí dve tretiny dane z príjmu do štátneho rozpočtu. To znamená, že štyristo firiem si platí služby štátu za všetky podnikateľské subjekty, ktorých je viac ako stotisíc. Takže zavedenie licencií berieme ako spravodlivosť, keďže každá firma by mala mať povinnosť platiť si služby štátu, ktoré potom následne užíva,“ doplnil po pondelkovom rokovaní na ministerstve financií Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov na Slovensku.
Podnikatelia však takisto tvrdia, že licencie môžu ešte do budúcna zhoršiť podnikateľské prostredie na Slovensku. Kompenzáciu licencií vidia vo výške dane pre firmy. „Vláda prisľúbila, na náš tlak, že zníži v budúcom roku daň z príjmu zo súčasných 23 na 22 percent. Vnímam teda tieto dve zmeny ako spojené nádoby. Sadzba dane je pre podnikateľov kľúčová vec, preto súhlasíme s kompromisom nižšie dane – zavedenie licencií. Iniciujeme už teraz aj ďalšie znižovanie sadzby dane pre firmy,“ povedal Machunka.
Dane by podnikatelia chceli vrátiť na pôvodnú 19-percentnú úroveň. Kažimír vyhlásil, že nižšie dane pre firmy vidí reálne iba v prípade lepšieho vývoja ekonomiky v budúcom roku a vyšších príjmov v štátnej kase aj vďaka boju s daňovými únikmi.
Otázne zostáva, či sa firmy po zavedení licencií nebudú orientovať na krajiny, kde od platenia daní budú oslobodené. Podľa analýzy spoločnosti Bisnode Slovensko len za prvé tri kvartály roku 2013 sa počet slovenských firiem s vlastníkom z daňového raja zvýšil o 179 na 3 823. Pričom záujem o daňové raje sa stále zvyšuje. Majitelia z destinácií považovaných za daňový raj aktuálne investovali do základného kapitálu týchto podnikateľských subjektov viac ako 8,5 miliardy eur. Najväčší záujem je o USA, Seychely a Panamu.
Kažimír však oponuje, že masívnejší presun firiem do off-shorových rajov nehrozí. Aj zárobky týchto firiem v daňových rajoch totiž štát v budúcnosti zníži. Rezort financií chce od nového roka zvýšiť sadzbu zrážkovej dane, ktorá by mala platiť na transakcie súvisiace s firmami z daňových rajov. Momentálne je na úrovni 19 percent. Po novom by mala dosahovať úroveň 35 percent. Týkať sa bude nielen firiem, ktoré sú zaregistrované v daňových rajoch, ale aj tých, ktorí s podobnými firmami obchodujú. Takéto obchodovanie by sa tak malo pre podnikateľov stať nevýhodné, rezort očakáva, že podnikatelia budú preferovať spoluprácu s domácimi spoločnosťami. Zrážková daň pritom funguje vo viacerých krajinách v Európe a vychádza aj z legislatívy Európskej únie. Až 35-percentnú zrážkovú daň nedávno zaviedlo aj susedné Česko.