Európski lídri počas minulého týždňa na summite v Bruseli odsúhlasili prísnejšie pravidlá poskytovania informácií o používateľoch internetu. Nové pravidlá sú všeobecne vnímané ako reakcia na aféru monitorovania celosvetovej internetovej komunikácie zo strany amerických agentov, na ktorú upozornil bývalý technik amerických tajných služieb Edward Snowden.
Európski lídri sa v Bruseli zaoberali aj otázkou rozširovania digitálnej ekonomiky. V IT odvetví bude v roku 2015 chýbať až 900-tisíc odborníkov. Informačné technológie môžu byť podľa slovenského premiéra Roberta Fica nástrojom proti daňovým únikom.
„Európska únia si čím ďalej, tým viac uvedomuje, že pokiaľ bude roztrieštená a každý člen bude mať vlastný trh v rámci informačných technológií, tak nemôže nikdy konkurovať USA alebo Číne,“ povedal Fico. Na summite sa riešila aj problematika nelegálnej migrácie, pri ktorej by mali byť opatrenia na stole v decembri.
V prípade ochrany osobných údajov by nové pravidlá mali platiť pre firmy, ktoré od ľudí údaje pýtajú. Údaje zákazník zadá v prípade, keď sa registruje do internetového obchodu alebo si cez internet vybavuje vernostnú kartu či kartu zliav. Takto zadávané osobné údaje využívajú mnohé spoločnosti predovšetkým na marketingové účely, často s údajmi pracujú aj po tom, čo si zo stránky svoj účet človek odstráni. Mailovú schránku zákazníkov ešte dlhý čas po odhlásení zaplavujú reklamné maily. Telefónne čísla slúžia firmám ako databáza na telefonické prieskumy.
Európska únia chce zaviesť nové pravidlá, ktoré by mali zneužívaniu údajov zabrániť, ak si to zákazník bude želať. Po novom by už daná spoločnosť na žiadosť zákazníka mala zmazať všetky jeho dáta z internetu. Vymazanie histórie v jednotlivých firmách musí zariadiť aj poskytovateľ internetu, pokiaľ o to zákazník požiada. Európska charta dát by mala začať platiť od roku 2015. Firmy budú po novom musieť zákazníkom podrobne zdôvodniť, ako získané osobné údaje využívajú. Obmedzené bude takisto aj takzvané profilovanie, teda akési škatuľkovanie ľudí podľa ich doterajšieho i očakávaného správania na webe. To vo veľkom využíva Facebook, ktorý na základe toho, čo človek označil, že sa mu páči alebo čo má na svojom profile, selektuje reklamu, ktorá sa mu zobrazuje na hlavnej stránke.
„Z hľadiska marketingového využitia informácií by sa po novom mala znížiť záťaž zákazníkov. Otázkou je, či zákazníci reálne využijú svoje nové práva a budú sa proaktívne odhlasovať. Na druhej strane, pre sociálne siete, ako je Facebook, sú práve osobné údaje a ich marketingové využitie hlavným biznisom, čiže je to pre ne tvrdý zásah,“ hovorí marketingový odborník Filip Švaňa.
Práve Facebook, ale aj ďalšie internetové giganty, ako je Yahoo! či Google, sú proti prísnejším pravidlám, ktoré by mali platiť takisto pre prenos dát európskych občanov do krajín mimo EÚ. Tieto spoločnosti sa na pôde Európskeho parlamentu snažili lobovať proti návrhu so sťažnosťami na veľkú administratívnu záťaž. Podľa odborníkov sa navyše môžu americké firmy obávať toho, že európskym prístupom k ochrane osobných dát by sa mohli v budúcnosti inšpirovať aj krajiny Južnej Ameriky, Stredného východu, Afriky a Ázie, čo by znamenalo sprísnenie pravidiel vo veľkej časti sveta.
Pokiaľ niektorá z firiem nebude nový úniový systém rešpektovať a poskytne údaje o užívateľovi napríklad americkým úradom, riskuje pokutu až 100 miliónov eur alebo sankciu vo výške piatich percent ročného obratu firmy. Napríklad pre firmu Google by to znamenalo, že by musela zaplatiť za prípadne sankcie necelé dve miliardy eur.
O norme bude musieť ešte hlasovať Európsky parlament, ktorého výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci návrh podporil ešte v pondelok. Návrh prešiel s 3¤999 pozmeňovacími návrhmi, čo je vôbec najviac v histórii europarlamentu. Ochranu dát musia ešte formálne potvrdiť príslušní ministri členských krajín. Tohtotýždňový summit v Bruseli dal však teraz politicky najavo, že by sa tak malo stať. Návrh by mal byť na pôde europarlamentu schválený na budúci rok. Sledovanie mailovej komunikácie, ako aj odpočúvanie Európanov zo strany amerických tajných služieb dlhodobo kritizujú aj európski lídri. Podľa najnovších informácií bola odpočúvaná aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.