Aj po zaplatení poplatku môže byť totiž čistý príjem podnikateľa v eseročke výrazne vyšší ako v prípade zamestnanca či živnostníka. Poplatok za licenciu sa zvažuje v priemernej výške 1 000 eur ročne. Ministerstvo financií však prepočítalo aj alternatívu úhrady 500 eur.
V súčasnosti si majitelia spoločností s ručením obmedzeným príjem z podnikania kryjú rôznymi nákladmi tak, aby nevytvorili zisk a nemuseli platiť daň z príjmu. Takto funguje až 60 percent firiem. Do nákladov si dávajú aj spotrebiče či tovar, ktorý si kupujú do domácnosti, alebo len zbierajú bločky a zaúčtujú ich do nákladov. Spoliehajú sa na to, že prípadná daňová kontrola tieto machinácie len ťažko zistí. Majiteľ eseročky žije z príjmov firmy a zároveň sa zaeviduje ako dobrovoľne nezamestnaná osoba a zaplatí tak ročne len minimálne zdravotné odvody v sume 660 eur.
Ak by ročný poplatok za licenciu bol 1 000 eur, poplatky za podnikanie tohto eseročkára vyjdú na 1 660 eur. Rizikom takého podnikania je, že zostane bez nároku na dôchodok a po ukončení podnikania by si mohol nárokovať len klasické sociálne dávky.
Oproti tomu živnostník musí už len na minimálnych sociálnych a zdravotných odvodoch štátu poslať ročne 2 223,48 eur. Optimalizácia nákladov je u neho zložitejšia, keďže pri eseročkách je jednoduchšie kupovať na firmu napríklad nábytok. Živnostník dáva do nákladov spravidla položky, ktoré priamo súvisia s predmetom jeho podnikania. Živnostník tak na rozdiel od eseročky častejšie odvádza daň, a to vo výške 19 percent z príjmu.
Ak vytvorí zisk eseročka, štát si z neho zoberie 23-percentnú daň. Od januára chce štát daň znížiť na 22 percent. Okrem toho spoločnosť musí zo zisku zaplatiť aj 14-percentné zdravotné odvody.
Najviac štátu odvádza zamestnanec. Z jeho ceny práce, ktorá je súčtom hrubej mzdy a odvodov zamestnávateľa, štát cez dane a odvody často zinkasuje až polovicu.
V januári tohto roka vláda zdvihla minimálne odvody pre živnostníkom a obmedzila im paušálne výdavky. Mnoho živnostníkov si preto začalo zakladať jednoosobové eseročky. Pri navrhovaných licenciách sa zvažovalo, že v januári sa budú eseročkári vracať k živnostiam. Vzhľadom na výšku poplatkov a odvodov to tak byť nemusí.
Malí podnikatelia však kritizujú, že sú aj poctivé firmy s oprávnenou stratou, pre ktoré bude licencia nepravodlivá. Rezort financií chce umožniť odloženie platenia licencie. Či nájde ešte spravodlivejší model, nie je jasné, aj keď minister financií Peter Kažimír tvrdí, že plošný prístup odmieta. „Existujú nástroje, aby bol prístup selektívny a racionálny,“ naznačil minister cez víkend v diskusných reláciách.
V susednom Rakúsku malé firmy zaplatia za licenciu 5-percent zo základného imania, čo vychádza na 500 eur a akciovky 1 750 eur. Ak by sa podľa imania platilo aj na Slovensku, licencia by stála od 250 eur ročne. Potom by výnos z licencie v podstate „len“ pokryl stratu v štátnom rozpočte zo zníženia dane z príjmu firiem z 23 na 22 percent. Rezort financií, však zvažuje, že licencie by mali ešte plniť štátnu kasu, keďže treba ďalej znižovať deficit verejných financií.
Nižšia daň nás v rebríčku neposunie
Aktuálne platná 23-percentná sadzba dane z príjmov právnických osôb na Slovensku je 14. najnižšia v Európskej únii. Jej plánované budúcoročné zníženie o jeden percentuálny bod v rebríčku veľký posun neprinesie. Uvádza sa to v analýze Poštovej banky. „Spomedzi krajín EÚ, s ktorými susedíme, platia vyššiu daň len firmy v Rakúsku, a to 25 %. Sadzba dane pre firmy v Maďarsku je stanovená na úrovni 20,6 % a v Poľsku a v Českej republike zhodne na 19 %,“ upozorňujú analytici. Najnižšiu daň z príjmov, a to na úrovni rovných 10 %, platia firmy v Bulharsku. „Najvyššia daňová sadzba z príjmov právnických osôb platí vo Francúzsku, a to na úrovni až 36,1 %. Sadzbu korporátnej dane na úrovni 30 % a viac však majú zakotvenú aj Malta, Belgicko, Portugalsko a Španielsko,“ dodali analytici banky. Priemerná sadzba dane z príjmov právnických osôb za celú úniu je 23 % a za eurozónu na úrovni 25,7 %.