Len nedávno minister dopravy Ján Počiatek tvrdil, že do konca tohto roka rozostavia 80 kilometrov diaľnic a do ďalších parlamentných volieb 310 kilometrov diaľnic a rýchlociest. Lenže tam, kde sa výstavba mala už dávno začať, je ticho a stavebné stroje nevidieť. Firmy tak začínajú hovoriť len o sľuboch.
"Už existujúci podnikatelia, firmy a investori na severnom Slovensku nie sú obsluhovaní súvislou diaľnicou, ktorú tu plánuje ministerstvo už 20 rokov. Noví investori nám hovoria, že už nedôverujú našej lokalite na investovanie, pretože po roku 2012 sa len sľubuje a nezačala sa výstavba žiadneho nového úseku D1 a D3,“ hovorí Ján Mišura, šéf Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Žiline.
Súťaž o diaľničný úsek od Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu, ktorého súčasťou by mal byť aj najdlhší slovenský tunel Višňové, už niekoľko mesiacov stojí na Úrade pre verejné obstarávanie. Rovnako sa námietky riešia pri tendri na výstavbu diaľnice od Hubovej po Ivachnovú. Ružomberská diaľnica sa pritom mala začať stavať už v roku 2011. Nejasno je aj okolo diaľnice Turany – Hubová. V lete sa síce podpísala zmluva na stavbu diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité, ale zatiaľ sa čaká na stavebné povolenie.
Bude rušno aspoň na Horehroní?
Kedy príde na rad dokončenie severnej D1, ktoré by malo byť prioritou, je otázne. Počiatek však nedávno prišiel s myšlienkou opäť oprášiť projekt rýchlostnej cesty R1, ktorá by spojila Banskú Bystricu a Ružomberok. Urýchlene chce stavať aj na východe za Košicami, smerom až k hraniciam s Ukrajinou.
"Rýchlostnú R1 investori nepotrebujú, pretože 75 percent exportu musí prejsť cez tunel Višňové. Diaľnice D1 a D3 majú nielen regionálnu funkciu. Sú zároveň hlavnými európskymi koridormi prechádzajúcimi cez Slovensko a obsluhujú aj východné Slovensko. Doprava už od roku 2004 kolabuje od Žiliny po Ružomberok a zo Svrčinovca pri Čadci do Poľska a Česka. To je výsledok práce priorít po roku 2000,“ nazdáva sa Mišura.
Rezort dopravy označuje rýchlocestu Banská Bystrica – Ružomberok za horúceho kandidáta na verejno-súkromný PPP projekt, najskôr sa však musí ukázať úspešnosť alebo neúspešnosť stavať súkromné diaľnice v okolí Bratislavy, teda D4 a R7. Celkovo si podľa vládnych prepočtov Slovensko môže ročne dovoliť dať na splátky za PPP projekt 260 miliónov eur. V súčasnosti odchádza zo štátnej kasy 130 miliónov za súkromnú R1 od Tekovských Nemiec po Nitru. Zvyšné milióny tak poputujú buď na R1 cez stred krajiny, alebo na obchvat Bratislavy spolu s južnou R7.
Donovaly treba odľahčiť, ale Žilinu tiež
V každom prípade výstavba R1 cez Nízke Tatry je v plánoch diaľničiarov na rok 2016, ukončiť by sa mala v roku 2019. Podľa Počiatka bude mať štátny rozpočet po roku 2020 určitú kapacitu na to, aby sa vedeli splácať záväzky vyplývajúce z existujúcich PPP projektov.
Stavať R1 cez dva národné parky však nebude jednoduché ani technicky, ani finančne. Dosah na prírodu by mali znížiť tunely, ktorých na takmer 50-kilometrovom úseku bude až šesť. Cesta najskôr zamieri do Slovenskej Ľupče. Na pokračujúcom úseku do Korytnice sa musia postaviť dva tunely – Diel a Kozí chrbát, ktoré minimalizujú zásah do vtáčieho územia. Najnáročnejšie bude postaviť 28 kilometrov dlhý úsek Korytnica – Ružomberok, kde má vyrásť 82 mostov a štyri tunely (Korytnica, Liptovská Osada, Biely Potok a Mních).
Dopravní analytici tvrdia, že horský priechod Donovaly to už nezvláda. "Už dnes sú tu vysoké intenzity dopravy. Tam, kde sú intenzity vysoké, tam je aj ekonomická efektivita projektu vyššia,“ vraví Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného. Mišura zase hovorí, že prioritou pred D1 by nemali byť úseky s nižšími intenzitami. "Po R1 z Ružomberka smerom na Balkán by prešlo 7¤500 áut denne. Na súbežnej trase smerom na Budapešť po R3 prejde 10¤000 áut za deň. Začali sa stavať alebo sa prioritne plánujú úseky s menšou intenzitou dopravy,“ vysvetľuje Mišura.
Diaľnicu dostane aj východ
Dodáva, že prioritou vlády by mali byť úseky v okolí Svrčinovca, Višňového a cesty R7, D4 a R2 od Zvolena po Lučenec. "Ak chce štát rozhodovať ekonomicky, až potom by mala nasledovať D1 Košice – Užhorod. Ak to bude v inom poradí, bude to politické, ale neekonomické rozhodnutie,“ uvažuje.
Východný úsek diaľnice D1, ktorý spomína, sa dostal do plánov výstavby už na budúci rok. Diaľničiari by koncom roka 2014 mali začať stavať cestu od Budimíra po Bidovce a neskôr aj zvyšné časti diaľnice. V okolí Budimíra a Bidoviec sa už vykupujú aj pozemky. "Majetkovoprávne vysporiadanie k stavebnému povoleniu je hotové na 75 percent,“ potvrdil Marcel Jánošík, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.
Diaľničiari si podľa Janošíka dali vypracovať aj štúdiu, ktorá má dať odpoveď na to, kedy a ako stavať nasledujúce úseky. "Štúdia realizovateľnosti navrhne z hľadiska dopravného, environmentálneho a ekonomického trasu diaľnice D1 a jej výstavbu v plnom alebo polovičnom profile na základe intenzity dopravy v danom území,“ vraví.