Niektorí majitelia slnečných elektrární však tvrdia, že sú pripravení sa potom so Slovenskom súdiť. Žaloby sú bežné aj v cudzine, kde sa vlády dostali po zmiernení podpory do podobných sporov, ako sa črtá na Slovensku.
O zavedení solárnej dane už niekoľko týždňov uvažuje ministerstvo financií vedené Petrom Kažimírom, aby zaplátalo časť diery vo verejných financiách. Majitelia slnečných elektrární, ktorých masívna výstavba pred časom spôsobila skokové zdraženie elektriny pre domácnosti i firmy, však tvrdia, že akokoľvek veľké dodatočné zdanenie by ich firmy poslalo do hlbokých strát.
„Dúfame, že k tomu nedôjde. Ale ak by to bolo v rozpore s medzinárodným právom alebo slovenskou ústavou, sme pripravení využiť všetky právne kroky,“ podotkla právnička Asociácie výrobcov elektriny zo Slnka Silvia Podlipná. Štát totiž podľa členov združenia prevádzkovateľov slnečných elektrární už v súčasnosti priveľmi zaťažuje rôznymi daňami a poplatkami. Po odpočítaní všetkých nákladov im tak má z každého utŕženého milióna eur v priemere zostávať približne stotisícový zisk. Ten sa po zavedení nového poplatku pre všetkých výrobcov elektriny zníži približne o dvadsaťtisíc. Keby štát chcel na slnečnej dani získať každý rok napríklad 20 miliónov eur, čistý zisk by prevádzkovateľom klesol o ďalších asi päťdesiattisíc, pretože daň sa má podľa nich počítať z tržieb.
Či sa naplní tento scenár, zatiaľ nie je jasné. Na ministerstve financií sa uvažuje, že by prevádzkovatelia slnečných elektrární každý rok poslali do štátnej kasy niekoľko desiatok miliónov eur. Rezort financií sa však prostredníctvom hovorcu Radka Kuruca k presnej výške dane zatiaľ vyjadriť nechcel. „Ministerstvo financií analyzuje možnosti zavedenia solárnej dane. Minulý týždeň prebehlo rokovanie s asociáciou aj za účasti štátneho tajomníka Petra Pellegriniho,“ povedal Kuruc. Daňou sa zrejme získa len zlomok toho, čo solárne elektrárne dostávajú. Cez ceny elektriny len vlani podpora pre tento biznis dosiahla asi 200 miliónov eur.
Slnečnú daň už v roku 2011 zaviedla Česká republika. Tamojší podnikatelia otvorili viacero sporov so štátom. Český ústavný súd rozhodol, že daň je v poriadku. Tamojší regulačný úrad však čelí podozreniam, že zmanipuloval údaje, na základe ktorých súd rozhodol.
V Česku boli na zavedenie slnečnej dane podobné dôvody ako na Slovensku. Okrem zalepenia časti diery v štátnej kase prostredníctvom zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu totiž tamojší legislatívci chceli zmenšiť štedrosť podmienok, ktoré podnikatelia pri budovaní elektrární dostali. Štát ich totiž lákal na päťročné daňové prázdniny, ešte štedrejšiu výkupnú cenu elektriny ako na Slovensku i dlhšie obdobie trvania podpory.
Na Slovensku sa slnečný biznis rozbehol najmä v rokoch 2010 a 2011, keď pribudlo najviac elektrární. Do zvyšovania podielu zelenej elektriny členské štáty tlačí Brusel, ktorý sa snaží znížiť závislosť spoločenstva od ropy. Brusel predpokladal, že podpora bude potrebná na rozbeh solárnej energetiky a po zlacnení technológií dotácie nebudú potrebné. Po nástupe kolektorov však výrazne zdražela elektrina. Napríklad na prelome rokov 2010 a 2011 slovenské rodiny čelili zdraženiu o takmer päť percent, pričom pôvodne sa očakávalo, že by sa ceny nemuseli vôbec zmeniť. Regulačný úrad zdraženie odôvodnil predpokladaným razantným nárastom nákladov na podporu takzvanej zelenej energie. Časť nárastu cien vtedy spôsobilo aj zvýšenie DPH z 19 na 20 percent a zavedenie nového poplatku do jadrového fondu vo výške troch eur na megawatthodinu.
Neskôr štát stopol rozmach zelenej energie. Kto nestihol skolaudovať svoju slnečnú elektráreň do 30. júna 2011, štedrú výkupnú cenu už nedostal. Keďže niektoré elektrárne neboli dostavané ani niekoľko dní po tomto dátume a pritom už prešli kolaudáciou, vznikli podozrenia z korupcie. Nedokončená elektráreň totiž nesmie dostať povolenia ani kolaudačné rozhodnutie. Niektorými podozreniami sa už zaoberá Úrad špeciálnej prokuratúry.