V regiónoch Slovenska s nimi uzavrela štvorročné kontrakty na 100-tisíc eur. Len za desať dní na prelome augusta a septembra tohto roka pribudlo v Centrálnom registri zmlúv osem takýchto dohôd. Súkromníci majú za úlohu prevziať zásielky na pošte a doručiť ich príjemcovi expresne rýchlo.
"Predmetné zmluvy uzatvára Slovenská pošta ako koncesné zmluvy na poskytnutie služieb v trvaní 4 roky. Ich predmetom je zabezpečenie časti prevádzky verejnej poštovej siete poskytovateľa univerzálnej služby prostredníctvom regionálnych zmluvných dodávateľov. V danom prípade ide o zabezpečenie služieb vyberania a distribúcie expres zásielok a balíkových produktov,“ vysvetľuje Stanislava Pondelová, hovorkyňa pošty.
Dôvodom, prečo sa takéto zmluvy na pošte uzatvárajú, je šetrenie nákladov. "V marci 2012 boli zverejnené prvé zmluvy. K dnešnému dňu ich je zverejnených 120, pričom 13 z nich je z rôznych dôvodov rozviazaných,“ tvrdí Pondelová.
Pošta uzavrela zmluvy so súkromnými doručovateľmi preto, aby ušetrila. V prvom polroku tohto roka dosiahla zisk pred zdanením vo výške takmer 5 miliónov eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku je to trojnásobne viac. V tomto roku pritom pošta predpokladá, že zaznamená po troch rokoch v červených číslach vyrovnané hospodárenie. Malo by to byť výsledkom ozdravného plánu.
Detaily zmluvy štátna pošta nechce zverejniť. Poukazuje na obchodné tajomstvo a to, že druhá strana nesúhlasí so zverejnením cenových dohôd. "Zmluva o spolupráci je z pohľadu zákona o slobodnom prístupe k informáciám považovaná za zmluvu v bežnom obchodnom styku, pri ktorej sa nesprístupňuje celý jej obsah, ale iba informácia o jej uzatvorení. Z toho dôvodu nemôže pošta poskytnúť detaily zmluvných dojednaní, nakoľko nedisponujeme súhlasom druhej zmluvnej strany,“ odôvodňuje Pondelová. Podľa právnika Tomáša Kamenca by však štátna pošta zmluvy o spolupráci zverejniť mala a takisto by nemala argumentovať obchodným tajomstvom.
Doručovanie expresných zásielok si pošta dohodla napríklad so živnostníkmi z Plechotíc, Svätého Jura, Humenného, Višňového, Žiliny, Košíc či Prešova. Podmienkou bolo, aby disponovali oprávnením na prevádzkovanie nákladnej cestnej dopravy vykonávanej vozidlami do celkovej hmotnosti 3,5 tony. Súkromný prepravca bol takisto povinný na vlastné náklady zabezpečiť karosériu motorového vozidla vo farbe určenej poštou a na ňu umiestniť logo a reklamnú potlač, ktoré mu štátna pošta odovzdala.
Napriek tomu, že štátna pošta tentoraz nechcela zverejniť detaily zmluvy o spolupráci, podľa zmlúv podpísaných pred niekoľkými mesiacmi mal súkromník za úlohu prijímať expresné zásielky, prijímať úhrady cien za podané zásielky v hotovosti a vyberať zásielky. Prepravca prebral zásielky u zákazníka a odovzdal ich v prevádzke oblastného uzla pošty. Zásielky prijímal prenosným mobilným skenerom. Pošta dala súkromníkovi takisto úradnú pečiatku s rozlišovacím znakom. Na druhej strane pri distribúcii expresných zásielok postupoval prepravca tak, že si podľa plánu prevzal od pracovníka pošty zásielky, ktoré mal potom expresne doručiť.
Pošta sa napríklad v jednej zo starších zmlúv zaviazala zaplatiť súkromnej firme, v prípade ak doručoval súkromník expresy v meste, za každú zásielku 95 centov, za prevzatie zásielky od odosielateľa na distribúciu 93 centov. Pri doručovaní mimo mesta to bola odmena 75 centov za každú jednu doručenú zásielku a 73 centov za prijatú zásielku od nezmluvného partnera. Mimo mesta si doručovatelia k odmene účtovali aj za každý najazdený kilometer 16 centov.