Novým javom je snaha ušetriť na jedle aj výmenou stravovacích lístkov za potraviny v supermarketoch. Tratia výčapy piva aj vinárne, ľudia konzumujú pivo aj víno v rodinnom kruhu.
Za opúšťaním podnikov verejného stravovania je snaha ušetriť. Tá je typická nielen pre slovenských, ale aj českých spotrebiteľov. „Varíme a jeme doma,“ tvrdia takmer tri štvrtiny Slovákov a Čechov. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu v slovenských a českých domácnostiach, ktorý na vzorke tisíc spotrebiteľov urobila spoločnosť Stem/Mark. Objednal si ho obchodný reťazec Lidl.
Ľudia nekonzumujú menej, ale majú snahu dopriať si jedlo a nápoje za rozumnú cenu, a tá je priaznivejšia, keď potraviny nakúpia v super- a hypermarketoch. „Niektorí zamestnanci si začali pripravovať opäť jedlá doma. Nejde len o desiate, ale obedy, ktoré si zohrievajú na pracoviskách v mikrovlnkách,“ všíma si nový trend Ľubomír Drahovský, analytik trhu s potravinami. Ľudia totiž zistili, že za cenu jedného stravovacieho lístka v sume 3,5 eura dokážu pripraviť jedlo pre dve osoby.
Podľa Drahovského v kultúre stravovania ide o krok späť, ale ľudia dnes obracajú v dlani každý cent. Reštaurácie a jedálne začali opúšťať aj konzumenti, ktorí dbajú o racionálnu výživu. „Takéto jedlo sa pripravuje z vyberaných surovín a v reštauráciách vyjde na 9 až 12 eur, a to je pre priemerne zarábajúceho Slováka priveľa,“ podotýka Drahovský.
Niektoré jedálne reagujú na útek zákazníkov znižovaním cien základného menu, ktoré sa najmä v menších mestách a na vidieku pohybuje v cene od 2,80 do 3,40 eura. Dosahujú to tým, že do jedálnych lístkov nasadzujú päť ráz do týždňa kuracinu. Zisk sa potom podľa Drahovského usilujú dohnať tým, že zákazníci neodolajú a objednajú si k jedlu nápoje, ktoré sú drahšie.
Na zemiakoch nik nešetrí
Sú však produkty, na ktorých národ nešetrí, nech sa deje, čo sa deje. Patria sem zemiaky, kedysi označované za druhý slovenský chlieb. „V porovnaní s vlaňajškom zdraželi na kilograme o 20 až 25 centov, ale ľudia ich nakupujú v nezmenšenom množstve,“ hovorí šéf Zemiakarského zväzu Viliam Bezák.
Na počudovanie nezdraželi zemiakové hranolčeky, produkt s vyššou pridanou hodnotou. Za stabilitou cien je podľa Bezáka nielen konkurencia medzi európskymi výrobcami, ale aj tlak amerických výrobcov. „Keby producenti hranolčekov zvýšili cenu, Američania sú pripravení dodať svoje výrobky na európsky trh,“ vysvetlil relatívnu cenovú stabilitu hranolčekov Viliam Bezák.
Ľudia sa usilujú ušetriť na nákupoch potravín aj využívaním zliav a akciových predajov. Kým na Slovensku vyhľadáva akcie systematicky jedna štvrtina spotrebiteľov, v Česku je to až 38 percent. Prejavuje sa to aj pri nákupoch mäsa. „Vždy ide najlepšie ten druh mäsa, ktorý je práve v akcii,“ hovorí púchovský mäsiar Anton Fabuš, ktorý zásobuje mäsom obchodné reťazce. „Ak dá napríklad reťazec do akcie karé bez kosti a stlačí jeho cenu pod 5 eur, tak sa po ňom len zapráši,“ vraví Fabuš.
Taktika obchodných reťazcov, ako si zaručiť stály prílev spotrebiteľov, je pritom čoraz vynaliezavejšia. Niektoré z nich organizujú týždne exotických národných kuchýň alebo ponúkajú víno z atraktívnych vinárskych destinácií. Mexické potraviny či francúzske vína, ak sú navyše predávané v akcii, zaručujú spoľahlivý prílev spotrebiteľov.
„Zistili sme, že až 80 percent ľudí nakupuje víno v obchodných sieťach, priamo u vinára ho nakupuje či vypije len deväť percent spotrebiteľov, pričom predaj vína v agroturistických zariadeniach je iba okrajový,“ konštatovala riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Konzumáciu vína v reštauráciách podľa prieskumu vinárov uprednostňuje len generácia tridsiatnikov, staršie pokolenia si kúpia fľašu vína radšej k domácej tabuli.
Nechodia na pivo, ale na internet
Podobný obraz poskytuje aj spotreba piva. Kým pred nástupom krízy sa zhruba polovica piva predala vo výčapoch a druhá polovica v obchodoch, teraz sa podľa hovorkyne Heineken Slovensko Hany Šimkovej presúva nákup piva do obchodov. Pomer medzi pivom predaným v obchodných reťazcoch a v sieti hotelov, reštaurácií, kaviarní a výčapov odhadla na 60 : 40.
Aj v tradičnom kráľovstve piva v Českej republike badať podobnú tendenciu. Všíma si to riaditeľ pivovaru Steiger Vyhne Jaroslav Vysloužil. Tvrdí, že na Slovensku odlev k vyššej konzumácii piva doma ako v krčmách už prebehol a dokladá to tým, že v Česku je podiel sudového piva 49 percent, kým na Slovensku už len 25 percent.
Tento trend je však podľa Vysloužila zrejmý v celej pivovarníckej Európe. Najviac sa na únik zákazníkov sťažujú bavorské krčmy. Príčinou odlevu zákazníkov z hostincov však nie je iba ekonomická kríza, stojí za ním nástup generácie mladých spotrebiteľov. Tí trávia oveľa viac času s priateľmi komunikáciou cez internet a tradičné stretnutia pri pohári piva sa stávajú minulosťou. Tomuto pokoleniu sú určené aj nové pivové nápoje. „Život je ustavičná zmena a práve teraz sme jej svedkami,“ povedal Vysloužil.