Tento krok má podporiť privatizáciu v krajine, ktorá zatiaľ zaostáva za plánom, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie hovorcu záchranného fondu eurozóny ESM. Hovorca eurokomisára zodpovedného za hospodársku a menovú politiku Ollieho Rehna však tieto špekulácie odmietol.
Tzv. trojka zahraničných veriteľov – Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia – sa vraj chystá plán predložiť gréckej vláde v septembri. Novú holdingovú firmu majú vlastniť Gréci, jej sídlo však bude mimo Grécka, zrejme v Luxembursku, a budú ho riadiť zahraniční odborníci.
„Hlavným bodom je maximalizovať hodnotu štátnych realít v Grécku tak, že sa zatraktívni pre investorov,“ povedal hovorca ESM. Zdôraznil však, že plán zatiaľ neprerokovali ministri financií eurozóny. Podľa dohody o záchrannom úvere má ESM vypracovať správu, ako by bolo možné získať peniaze z realít, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté do gréckeho privatizačného programu.
Hovorca eurokomisára Rehna Simon O'Connor však správu popiera. Poznamenal, že privatizačný program je jednou z kľúčových častí gréckych snáh zlepšiť svoje financie a znížiť dlh a rozhodne musí zostať v rukách gréckej vlády. Presun programu do Luxemburska či jeho riadenie zo zahraničia podľa neho nepodporuje ani Európska komisia, ani ministri financií eurozóny.
Myšlienka presunu majetku na holdingovú firmu so sídlom v Luxembursku sa prvýkrát objavila v roku 2011, keď ju podporilo Fínsko. Luxembursko je cieľom mnohých nadnárodných korporácií, ktoré využívajú miestne nízke dane, a je sídlom mnohých firiem vytvorených na špeciálne účely. Podľa úradníkov gréckeho ministerstva financií by holdingová firma vydávala dlhopisy kryté svojím majetkom, ktoré by potom grécka vláda použila na splácanie dlhu.
Atény teraz zvažujú možný predaj 81 000 štátnych realit, ktorých odhadovaná hodnota je 28 miliárd eur. Vláda má do konca tohto roka vytvoriť plán prípravy týchto realít pre ich využitie na krytie vydaných cenných papierov alebo na priamy predaj.
Úradníci však odmietajú presunúť kontrolu nad štátnym majetkom do zahraničia, pretože by to podľa nich problémy krajiny nevyriešilo.
Atény výrazne zaostávajú za plánovanými príjmami z privatizácie. Krajina mala do roku 2016 pôvodne získať z privatizácie 50 miliárd eur. Toto číslo však bolo znížené na 15 miliárd eur. Doteraz sa krajine podarilo získať päť miliárd eur. Dôveryhodnosťou gréckej privatizačnej agentúry otriasla správa z tohto mesiaca, že vláda prepustila jej šéfa, pretože používal súkromné lietadlo podnikateľa, ktorý kúpil štátnu spoločnosť.