„Všetko bude závisieť od schválenia alebo neschválenia návrhu zakladateľskej zmluvy a stanov Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov slovenskou vládou,“ podotýka hovorkyňa úradu, ktorý spravuje rezervy v súčasnosti. Materiálom sa vláda zaoberala v stredu.
Predaj zásob ropy a ropných výrobkov sa má uskutočniť na základe zákona, ktorý parlamentom prešiel ešte na začiatku leta. Štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini vtedy na zasadnutí hospodárskeho výboru NR SR tvrdil, že zlacnenie nastane v čase právoplatnosti zákona, čiže od prvého augusta.
Hlavným dôvodom na odďaľovanie zrušenia poplatku, ktorý všetci motoristi platia pri kúpe každého litra paliva, je nutnosť odsúhlasenia jednotlivých krokov. Zásoby totiž bude vlastniť agentúra, v ktorej bude štát i jednotliví predajcovia palív. Zásobníky, v ktorých sú ropa, benzín i nafta uskladnené, však zostanú výlučne vo vlastníctve štátu.
Zníženie cien palív na pumpách po zrušení poplatku už potvrdila napríklad sieť čerpacích staníc Jurki. Ostatní prevádzkovatelia benzínových púmp sa zdráhajú odpovedať na otázku, či aj oni znížia ceny a siahnu si tak na svoj zisk. Vzhľadom na konkurenčný boj sa však zlacnenie dá očakávať aj na iných čerpačkách.
Po predaji núdzových zásob však neušetria iba motoristi, ale aj štát. Na nulu totiž klesnú výdavky štátu na ochranu a obmenu zásob, ktoré sa v súčasnosti pohybujú nad 21 miliónmi eur ročne.
Slovensko si takisto bude musieť požičať menej peňazí od špekulantov na medzinárodných trhoch. Jednotliví prevádzkovatelia čerpacích staníc totiž budú musieť núdzové zásoby odkúpiť, čo by malo štátnej kase priniesť asi 450 miliónov eur. Podľa očakávaní ministerstva financií má táto zmena pomôcť v roku 2013 konsolidácii verejných financií v rozsahu 0,2 percenta HDP a o rok neskôr na úrovni 0,4 percenta.
Opozičným poslancom sa v čase prijímania zákona predajná suma nepozdávala. Napríklad Juraj Miškov (nezaradený) tvrdil, že ich hodnota je okolo osemsto miliónov eur. Vzhľadom na minulosť, keď sa ukázalo, že hmotné rezervy napríklad s platinovými sitkami nakladali nehospodárne a obrali štát o státisíce eur, sa denník Pravda pokúsil zistiť, kde je pravda. Požiadal preto hmotné rezervy o poskytnutie údajov o presnom objeme jednotlivých komodít. Hovorkyňa úradu to odmietla urobiť.
„Na základe príkazu predsedu Správy štátnych hmotných rezerv účinného od 13. mája 2008 súhrnné údaje o štruktúre, množstve a rozmiestnení hmotných rezerv podliehajú stupňu utajenia "vyhradené“. Preto nie je možné požadované otázky zodpovedať,“ odpísala Zelinková.