Problémom však je, že výšku prekročenia vládneho míňania, ako aj prípadné sankcie si bude určovať vláda sama. Ekonómovia preto nové pravidlá považujú za zbytočné, keďže domáca ústavná brzda je prísnejšia.
Novela zákona o rozpočtových pravidlách je pritom len doplnením už prijatého Paktu stability a rastu, v ktorom sa nielen slovenská vláda zaviazala, že do konca tohto roka zníži deficit verejných financií pod trojpercentnú hranicu hrubého domáceho produktu. Podľa nových bruselských pravidiel bude musieť Slovensko od budúceho roka dodržať maximálnu prípustnú hodnotu štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 percenta HDP. To by podľa hovorcu rezortu financií Radka Kuruca mal spĺňať rozpočet na budúci rok, ktorý by mal minister Peter Kažimír predložiť na schválenie do parlamentu v októbri.
Ak stanovenú hranicu vláda aj prekročí, automatických sankcií zo strany Bruselu sa nedočká. Vláda samotná totiž vyhodnotí, ako veľmi sa od pôvodného cieľa vzdialila a v akých oblastiach bude prípadne priškrcovať svoje výdavky. Rezort má vývoj vyhodnocovať dvakrát ročne na základe jarnej a jesennej notifikácie deficitu a dlhu verejnej správy Eurostatom. „Ak vláda rozhodne, že sa korekčný mechanizmus neuplatní, zašle Národnej rade písomné zdôvodnenie rozhodnutia o neuplatnení korekčného mechanizmu,“ píše sa v novele zákona o rozpočtových pravidlách. Vláda si však môže v rámci korekčného mechanizmu uplatniť aj výnimku. Brusel môže krajine odpustiť odchýlku v prípade, že by napríklad tak proexportne orientovaná ekonomika krajiny, akou je Slovensko, trpela poklesom z dôvodu zhoršenia ekonomík obchodných partnerov.
Ekonómovia nepovažujú takto postavený zákon oproti súčasným pravidlám za väčší bič na zastavenie prípadného nadmerného vládneho míňania. „Ak sa rozpočet nevyvíja podľa plánu, musí vláda prijímať nápravné opatrenia už aj dnes, inak jej v prípade nedostatočnej konsolidácie hrozí pokuta od Európskej komisie, sankcie domácej dlhovej brzdy a strata dôvery investorov na finančnom trhu,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Peter Goliaš. Oficiálne zavedenie výdavkových limitov síce podľa jeho slov dopĺňa mozaiku týchto sankcií, významne však nemení motiváciu vládnuť zodpovedne.
„Fiškálna zodpovednosť vo vzťahu k občanovi nie je daná ani tak zákonmi, ako zodpovednosťou samotných politikov a ministerstiev. Znenie návrhu je formulované tak, že aby bola myšlienka výdavkových limitov naplnená, bude potrebný práve osobný vzťah k fiškálnej zodpovednosti,“ myslí si zase analytik Ekonomických a spoločenských analýz Iness Radovan Ďurana. „Významne by pomohlo, keby výdavkové limity znemožnili tvorbu skrytých dlhov, napríklad prenášaním výdavkov na ostatné subjekty verejnej správy, štátne podniky, cez PPP projekty a podobne,“ argumentuje Goliaš. V najnovšom návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok rezort financií nezapočítal dlhy nemocníc vo výške 100 miliónov eur.
Význam výdavkových limitov by podľa ekonómov stúpol, keby o ich uplatnení rozhodoval od vlády nezávislý orgán, napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo priamo Európska komisia. „Vláda má zodpovednosť, a preto nemôže rozhodovať Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tá môže a bude komentovať,“ odkázal Kuruc.
Dôležitejšie ako dodržiavanie výšky štrukturálneho deficitu, očisteného o jednorazové vplyvy a hospodársky cyklus, je hranica toho nominálneho. Budúcoročný deficit verejných financií je momentálne naplánovaný na 2,9 percenta, na ktorého splnenie vláda potrebuje vyše 700 miliónov eur. „Najväčšími rizikami budúcoročného rozpočtu je spoliehanie sa na vyšší výber daní vďaka oživeniu ekonomiky a potláčaniu daňových únikov. Problémom by taktiež mohlo byť prehnané spoliehanie sa na konsolidáciu zo strany samospráv. Tie šetria menej, ako vláda očakáva už v tomto roku,“ zhodnotil analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly.