Rozhodnutie okrem iného znamená, že komerčné zisky spojené s bitcoinmi je možné zdaňovať, súkromné využitie virtuálnych peňazí sa tomu vyhne. Ministerstvo sa k bitcoinom vyjadrilo na otázku poslanca Franka Schafflera, ktorý je členom finančného výboru parlamentu.
„Federálna vláda tak vôbec prvýkrát uznala Bitcoin za súkromné peniaze,“ uviedol Schäffler v reakcii na odpoveď nemeckého ministerstva financií. Berlín sa podľa portálu Welt.de prvýkrát oficiálne vyjadril k statusu tejto internetovej meny.
V júli vznikla v Nemecku prvý obchodná platforma pre bitcoin v Európe, ktorá priamo spolupracuje s bankou Fidor podliehajúcej finančnému dohľadu.
Na bitcoinoch sú založené viaceré legálne investičné fondy a obchoduje sa s ním na špecializovaných burzách. Začiatkom augusta ho za legitímne platidlo uznal sudca amerického federálneho súdu v Texase. Tento verdikt padol v procese s podvodným fondom využívajúcim digitálne peniaze.
Bitcoin vytvoril v roku 2009 anonymný vývojár používajúci pseudonym Satoši Nakamoto. Je navrhnutý tak, aby ho nikto nemohol akokoľvek ovplyvňovať, teda ani vlády a centrálne banky. Kybernetickú menu „tlačí“ sieť počítačov podľa softvéru, ktorý uvoľňuje nové mince stabilným, avšak stále pomalším tempom. Počet jednotiek v obehu bude konečný, celkovo ich má byť vytvorených 21 miliónov a posledné sa majú dostať do obehu okolo roku 2140.
Hodnota bitcoinu v tomto roku zaznamenala prudké výkyvy a z januárových 13 dolárov sa na jar vyšplhala až na 266 dolárov. Teraz sa pohybuje okolo 110 dolárov. Niektorí označujú bitcoin za menu budúcnosti, iní ju považujú za formu pyramídových hier.
Britský denník The Telegraph koncom júla napísal, že Thajsko sa stalo prvou krajinou na svete, ktorá bitcoin zakáže. Spoločnosť Bitcoin Company Limited mala v Thajsku prezentácii, po ktorej skončení ale členovia výboru centrálnej banky odporučili zamietnuť zámer uznať Bitcoin ako platidlo. Na virtuálnu menu podľa nich nie sú prispôsobené zákony.