Nižšiu znášku pocítia aj spotrebitelia, med podražie o 10 až 30 percent. Výpadok slovenského medu nahrádzajú obchodné reťazce miešanými medmi z dovozu.
Včely dostalo počasie tohto roku dva razy do úzkych. Najprv sa dlho otvárala jar. Z úľov vyleteli oslabené roje včiel, ktoré vzápätí privítalo chladné a daždivé počasie. Z lánov rozkvitnutej repky, ktorá v posledných dvoch desaťročiach stabilne napĺňala plásty medom, bola mizerná znáška. Počasie zradilo aj počas kvitnutia agátov. Poslednou nádejou bola lipa a po nej slnečnicové polia.
„Slnečnica bola pre včelárov v nížinných oblastiach záchranou. Vcelku dobre medovala, ale po nástupe letných horúčav kvietky začali usychať a nektáru bolo čoraz menej,“ zhodnotil druhý polčas medovej znášky Ján Kopernický, riaditeľ Výskumného ústavu včelárskeho v Liptovskom Hrádku.
Bilancia letnej znášky je síce lepšia ako výnos z jarnej, ale iba 60-percentná produkcia medu hovorí podľa Kopercnického o lete vysiľujúcom rastliny aj včely. Prejavilo sa to napríklad tým, že malina medovala iba krátko a rovnako na Slovensku i v zahraničí mimoriadne cenený medovicový med je tohto roku až na výnimky vzácny.
„Najprv vošky zmývali zo stromov dažde a keď konečne začali tieto parazity robiť svoju prácu, prišli páľavy. Tie spôsobili, že mladé výhonky smrekov a jedlí stvrdli a vošky prišli o svoj zdroj potravy,“ opísal situáciu v lesoch Ján Kopernický. Bardejovský včelár Jozef Voľanský, ktorý kočuje so včelami v Čerhovskom pohorí, však hovorí, že v tomto regióne sa medovicový med vytočí.
Celkove je však medu málo. Tohto roku ho dorobili predovšetkým tí včelári, ktorí sa vzorne starali o svoje včelstvá a mali silné nevyrojené včelstvá. Mnohým totiž práve silné rojenie včiel urobilo škrt cez rozpočet.
V obchodoch už polovicu ponuky tvorí med z dovozu. Ten, ktorý dovážajú reťazce z Česka, patrí k najlacnejším – vyjde na necelých 5 eur. Zato nemecké, francúzske či turecké medy stoja dvojnásobok – predávajú sa v cene od deväť po desať eur za kilogram. Často však nejde, a platí to aj o českých medoch, o čisté, ale zmesové medy pochádzajúce z Európskej únie a zámorských krajín.
„Predáva pekná vineta, dizajn poháru navodzujúci časy starých mám, ale obsah tvorí dobre zhomogenizovaný rôznorodý med z celej planéty,“ poukazuje na aktuálnu ponuku medov v slovenských obchodoch skúsený včelársky vedec a praktik Ján Kopernický.
Spotrebitelia sú zmätení aj z farby ponúkaného medu. Na pultoch nachádzajú kvetový med svetlý aj tmavý. „Nie je v tmavých medoch primiešané nejaké potravinárske farbivo?“ obrátila sa na redakciu s otázkou čitateľka Mária Novotná z Bratislavy. Podľa Jána Kopernického tmavý kvetový med môže byť zo sadov jedlého gaštana alebo z pohánky. Pripomenul, že slnečnicový med je sfarbený do červena, lipový do žlta, agátový je biely až svetlozelenkavý. „Dobrý včelár by mal uvádzať rastlinný pôvod medu, v očiach spotrebiteľa to posilní jeho dôveryhodnosť,“ zdôraznil Kopernický.
V posledných rokoch čoraz viac ľudí nakupuje med priamo u včelárov. Ceny podľa regiónov vzrastú o 15 až 20 percent, len v Bratislave a Košiciach môžu na trhoviskách ceny vyskočiť o 30 percent. Dobrý včelár nebude podľa Kopernického konjunkturalisticky zvyšovať cenu, o rok môže byť väčšia znáška a mohol by prísť o zákazníkov, ktorí v čase krízy majú hlbšie do vrecka.