Znáška medu je polovičná, ceny vzrastú o pätinu

Rok v znamení trinástky nepraje včelárom. Na sklonku letných stáčok už vedia, že včely nazbierali len polovicu medu oproti priemerne výnosným ročníkom.

, 17.08.2013 13:00
včely, plast, úľ, med Foto:
Ilustračné foto
14

Nižšiu znášku pocítia aj spotrebitelia, med podražie o 10 až 30 percent. Výpadok slovenského medu nahrádzajú obchodné reťazce miešanými medmi z dovozu.

Včely dostalo počasie tohto roku dva razy do úzkych. Najprv sa dlho otvárala jar. Z úľov vyleteli oslabené roje včiel, ktoré vzápätí privítalo chladné a daždivé počasie. Z lánov rozkvitnutej repky, ktorá v posledných dvoch desaťročiach stabilne napĺňala plásty medom, bola mizerná znáška. Počasie zradilo aj počas kvitnutia agátov. Poslednou nádejou bola lipa a po nej slnečnicové polia.

„Slnečnica bola pre včelárov v nížinných oblastiach záchranou. Vcelku dobre medovala, ale po nástupe letných horúčav kvietky začali usychať a nektáru bolo čoraz menej,“ zhodnotil druhý polčas medovej znášky Ján Kopernický, riaditeľ Výskumného ústavu včelárskeho v Liptovskom Hrádku.

Bilancia letnej znášky je síce lepšia ako výnos z jarnej, ale iba 60-percentná produkcia medu hovorí podľa Kopercnického o lete vysiľujúcom rastliny aj včely. Prejavilo sa to napríklad tým, že malina medovala iba krátko a rovnako na Slovensku i v zahraničí mimoriadne cenený medovicový med je tohto roku až na výnimky vzácny.

„Najprv vošky zmývali zo stromov dažde a keď konečne začali tieto parazity robiť svoju prácu, prišli páľavy. Tie spôsobili, že mladé výhonky smrekov a jedlí stvrdli a vošky prišli o svoj zdroj potravy,“ opísal situáciu v lesoch Ján Kopernický. Bardejovský včelár Jozef Voľanský, ktorý kočuje so včelami v Čerhovskom pohorí, však hovorí, že v tomto regióne sa medovicový med vytočí.

Celkove je však medu málo. Tohto roku ho dorobili predovšetkým tí včelári, ktorí sa vzorne starali o svoje včelstvá a mali silné nevyrojené včelstvá. Mnohým totiž práve silné rojenie včiel urobilo škrt cez rozpočet.

V obchodoch už polovicu ponuky tvorí med z dovozu. Ten, ktorý dovážajú reťazce z Česka, patrí k najlacnejším – vyjde na necelých 5 eur. Zato nemecké, francúzske či turecké medy stoja dvojnásobok – predávajú sa v cene od deväť po desať eur za kilogram. Často však nejde, a platí to aj o českých medoch, o čisté, ale zmesové medy pochádzajúce z Európskej únie a zámorských krajín.

„Predáva pekná vineta, dizajn poháru navodzujúci časy starých mám, ale obsah tvorí dobre zhomogenizovaný rôznorodý med z celej planéty,“ poukazuje na aktuálnu ponuku medov v slovenských obchodoch skúsený včelársky vedec a praktik Ján Kopernický.

Spotrebitelia sú zmätení aj z farby ponúkaného medu. Na pultoch nachádzajú kvetový med svetlý aj tmavý. „Nie je v tmavých medoch primiešané nejaké potravinárske farbivo?“ obrátila sa na redakciu s otázkou čitateľka Mária Novotná z Bratislavy. Podľa Jána Kopernického tmavý kvetový med môže byť zo sadov jedlého gaštana alebo z pohánky. Pripomenul, že slnečnicový med je sfarbený do červena, lipový do žlta, agátový je biely až svetlozelenkavý. „Dobrý včelár by mal uvádzať rastlinný pôvod medu, v očiach spotrebiteľa to posilní jeho dôveryhodnosť,“ zdôraznil Kopernický.

V posledných rokoch čoraz viac ľudí nakupuje med priamo u včelárov. Ceny podľa regiónov vzrastú o 15 až 20 percent, len v Bratislave a Košiciach môžu na trhoviskách ceny vyskočiť o 30 percent. Dobrý včelár nebude podľa Kopernického konjunkturalisticky zvyšovať cenu, o rok môže byť väčšia znáška a mohol by prísť o zákazníkov, ktorí v čase krízy majú hlbšie do vrecka.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
14 debata chyba
Viac na túto tému: #med #včelári #včela