Koniec krízy v Európe

, 15.08.2013 10:00
Euro, peniaze, ekonomika, graf
Ilustračné foto Autor:

Jeden a pol roka trvalo krajinám eurozóny, kým sa vymanili z najdlhšej hospodárskej recesie v histórii.

Európa od druhej svetovej vojny nebola v takej žalostnej hospodárskej situácii. Vysoké dlhy donútili politikov robiť rázne škrty, čo sa odzrkadlilo na nižších nákupoch, páde priemyslu a poklese zamestnanosti. Teraz sa situácia konečne zlepšuje.

Ekonomiky sedemnástich krajín používajúcich spoločnú menu euro v druhom štvrťroku medzikvartálne rástli o 0,3 percenta, k čomu prispeli najmä nečakane dobré výsledky dvoch najväčších európskych ekonomík Nemecka a Francúzska. Ide o kľúčových partnerov Slovenska. Naša ekonomika išla medziročne hore až o 0,9 percenta, čo bolo v eurozóne takmer najviac. Prekvapujúco u nás po dvoch rokoch stúpla spotreba domácností.

Návrat k rastu súvisí s tým, že Brusel uvoľnil rozpočtové pravidlá a štáty prestávajú škrtať. V tomto smere včera aj slovenská vláda predstavila rozpočet na rok 2014 s deficitom 2,9 percenta, namiesto pôvodných 2,6 percenta. Ľudia si tak nebudú uťahovať opasky, ale štát sa spolieha na to, že rast ekonomiky sa prejaví na výbere daní.

Koniec recesie v eurozóne Slovensku pomôže. „Prvá polovica roku prekonala naše očakávania, čo napovedá, že rast za celý rok 2013 bude zrejme o čosi silnejší než nami pôvodne očakávaných 0,3 percenta,“ uviedol ekonóm VÚB banky Andrej Arady. Slovensko sa počas uplynulých dvoch rokov nedostalo do červených čísiel, no vývoj v iných krajinách ostáva veľmi nerovnomerný. Preto aj eurokomisár pre hospodárske záležitosti Oli Rehn varuje pred predčasným optimizmom. „Mierne pozitívne údaje sú vítané, určite ale nedávajú priestor pre samoľúbosť. Dúfam, že nepríde žiadne predčasné vyhlásenie, ktoré by naznačovalo, že kríza už je za nami,“ napísal Rehn na svojom blogu.

Dlhoočakávané čísla rastu ekonomiky zrejme zlepšia náladu firiem a investorov na finančných trhoch, pre bežných ľudí a politikov však až tak veľa neznamenajú. Stále totiž pretrvávajú obavy, že ekonomické oživenie ostane v ďalších rokoch príliš slabé na to, aby so sebou prinieslo aj výraznejší prírastok nových pracovných miest.

"Čísla z viacerých európskych krajín sú povzbudivé. Potešila priemyselná produkcia v eurozóne, ktorá rástla po prvý raz po 20 mesiacoch,“ komentuje štatistiky analytik ČSOB banky Marek Gábriš. "Európa sa teda pomaly dostáva z najhoršieho. Rast je však stále veľmi krehký a nezamestnanosť je na historických rekordoch. Európskych politikov preto stále čaká ešte množstvo práce,“ dodal Gábriš.

Najväčším prekvapením spomedzi predbežných údajov, ktoré včera zverejnil Európsky štatistický úrad Eurostat, boli výsledky Francúzska. Čakalo sa, že krajina vykáže rast o skromných 0,2 percenta, no zaznamenala 0,5-percentný rast. „Už je to nejaký čas, čo z francúzskej ekonomiky prišli nejaké dobré správy. Výsledky z druhého štvrťroka sú však skutočne pozitívnym prekvapením,“ povedal ekonóm Diego Iscaro z IHS Global Insight pre denník Financial Times. Francúzsku pomohol najmä svižný rast domácej spotreby, ktorá zaznamenala najlepšie čísla za posledné dva roky. Darilo sa aj predaju áut a francúzskemu exportu.

Tradičným ťahúňom eurozóny je Nemecko, ktoré relatívne robustným rastom o 0,7 percenta výrazne prispelo k vytiahnutiu 17-členného eurobloku z recesie. „Ekonomické oživenie pokračuje. Ľudia v Nemecku majú všetky dôvody pozerať sa do budúcnosti s optimizmom,“ povedal minister hospodárstva Philipp Rösler. Jeho nadšenie si však treba dať do kontextu s blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia v septembri. Ekonómovia poukazujú napríklad to, že solídny nárast priemyselnej výroby v druhom štvrťroku bol len korekciou slabých výsledkov z jesene minulého roka.

Menej povzbudivé čísla však prišli z krajín, ktoré by vzhľadom na dlhodobo vysokú nezamestnanosť a vysoký dlh potrebovali dobré správy najviac. Taliansko a Španielsko, tretia a štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny, ostali v recesii. „Priemer eurozóny skrýva dôležité rozdiely medzi členskými krajinami. Mnoho má neprijateľne vysokú nezamestnanosť a zavádzanie reforiem je len na začiatku. Ostáva pred nimi ešte dlhá cesta,“ upozornil eurokomisár Rehn.

V Španielsku je bez zamestnania každý štvrtý práceschopný človek, pričom až milión z nich tvoria bývalí zamestnanci stavebných firiem. Pritom sa predpokladá, že španielsky stavebný sektor začne rásť najskôr o päť až desať rokov. Darí sa síce cestovnému ruchu, no aj ten zamestnáva menej ľudí ako pred krízou. Taliansko zase zápasí s obrovským štátnym dlhom, ktorý už presiahol 2 bilióny eur. Táto záťaž obmedzuje možnosti vlády výraznejšie prispieť k ekonomickému oživeniu a aj preto ekonómovia očakávajú, že Taliansko dosiahne úroveň HDP z roku 2007 zrejme až v roku 2024.

Grécko rýchly odhad vývoja HDP nezverejnilo, no všetko naznačuje, že ekonomický pokles sa tam natiahne aj do budúceho roka. „Od roku 2008 už ekonomika stačila klesnúť o 23 percent. Grécko bude síce padať na budúci rok pomalšie, ale padať bude stále. Našťastie, nemôže padať večne. Avšak, ak bude klesať ešte ďalšie tri roky o dve alebo tri percentá, nakoniec poklesne zhruba o tretinu (z úrovne roku 2008),“ uviedol Vladimír Pikora, hlavný ekonóm spoločnosti Next Finance.

Väčšina analytikov oslovených agentúrou Reuters očakáva, že citeľný a stabilný rast môže eurozóna čakať až v roku 2015. „Návrat k ekonomickému rastu v eurozóne je vítaným vývojom, ale neprinesie koniec driny vysoko zadlženým a nekonkurencies­chopným krajinám,“ citovala ČTK Jonathana Loynesa z firmy Capital Economics . „Recesia je možno za nami, ale dlhová kríza rozhodne nie.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#ekonomika #kríza #EÚ #Európska únia #recesia #Európa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku