Začali sa dvíhať ceny mlieka, ktorého niet dosť v celej Európe, a prekvapujúco aj bravčoviny. Kilogram karé bez kosti stojí už 6,50 eura. Pred rokom niečo nemysliteľné. O tom, kam sa dostanú ceny potravín, ukáže až jeseň, keď bude zrátaná úroda na celom kontinente. Eufóriu zo začiatku žatvy však strieda vytriezvenie.
Krajina bude mať určite dosť obilia, veď tesne pred koncom zberu pšenice sa jej hektárové úrody držia na úrovni okolo 4,8 tony a jačmeň sype po 4,3 tony. Tento prúd zrna určite postačí pre mlynárov, pekárov, výrobcov piva a samozrejme aj pre chovateľov ošípaných a hydiny. Či však napriek strmému poklesu cien letných obilnín dôjde aj k poklesu cien potravín, ako je múka, chlieb či mäso, vôbec nie je isté.
Počiatočným optimizmom otrasie podľa hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislava Nemca znížená úroda kukurice. Tá, keby hneď teraz výdatne napršalo, dá podľa farmára Ivana Gombára z Dvorov nad Žitavou o 30 až 40 percent nižšiu úrodu ako vlani. A to poznačí výrobu bravčového mäsa, hydiny aj mlieka.
„V poľnohospodárstve vždy platilo, že na konci bič plieska. Aké budú ceny potravín, spoznáme až v jeseni, keď budú definitívne známe výsledky úrody,“ podotýka na margo aktuálnej situácie Stanislav Nemec.
Cena bravčoviny stúpa od začiatku leta v celej Európe. Dôvodom je menej chovaných zvierat. Podľa jedného z najväčších dodávateľov bravčoviny pre obchodné reťazce, púchovského mäsiara Antona Fabuša farmári v Nemecku a Španielsku išli do leta so zámerne nižšími stavmi zvierat. A výsledok? Na pultoch sa predáva bravčové stehno po šesť eur a karé bez kosti stojí 6,50 eura. Také drahé bravčové mäso nebolo ešte ani jedno leto.
Keďže sa na Slovensku chová už len čosi viac ako 600-tisíc ošípaných, teda jedna štvrtina z pôvodného množstva zvierat v porovnaní s rokom 1990, nie je v silách domácich producentov stlačiť vysoké ceny, ktoré sa vytvárajú na západoeurópskom trhu. „Na Slovensku je aj málo bitúnkov, a tak 15–16 kamiónov ošípaných týždenne odchádza mimo nášho územia,“ povedal predseda PVOD Kočín Jozef Puvák.
Hoci cena obilia klesla k rekordne nízkym hraniciam, až na 130 eur za tonu, vôbec nie je isté, ako sa tento pokles premietne do cien mäsa. „Nikto nevidí západoeurópskym farmárom do kariet,“ hovorí Anton Fabuš, ktorý dováža mäso z Nemecka a zo Španielska. K poklesu cien by mohlo dôjsť podľa Fabuša až niekedy na prelome októbra a novembra, „ale či to bude o desať percent, ako sa hovorilo ešte pred desiatimi dňami, to by som sa neodvažoval tvrdiť. Všetko bude závisieť nie od situácie na Slovensku, ale od toho, koľko mäsa "odsaje“ na jeseň z Európy ruský a ázijský trh", myslí si Fabuš. Pokles cien výrobkov avizovali na základe dobrej žatvy výrobcovia krmív.
Mliečne výrobky sa zdraženiu nevyhnú
Ľudia sa tiež musia pripraviť na to, že mlieko nezlacnie, skôr bude drahšie. Aj slovenské mliekarne už začali pridávať farmárom, síce po cente, ale surovina postupne dražie. Paradoxne za zdražením mlieka nie je aktuálne sucho v strednej Európe, ale to, ktoré postihlo pred trištvrte rokom rozlohou neveľký Nový Zéland. Táto krajina sa produkciou mlieka radí k svetovým veľmociam a jej 16-percentný výpadok otriasa svetovými trhmi tak, že v jeseni to zrejme pocítia aj slovenskí spotrebitelia. Túto prognózu potvrdila aj hovorkyňa Tesca Zuzana Lošáková.
„Rokovali sme už s dodávateľmi mlieka. Dohodli sme sa na tom, že ceny, za ktoré od nich mliečne výrobky nakupujeme, zvýšime,“ uviedla pre Pravdu Lošáková.
Jana Planková zo Slovenského mliekarenského zväzu pripomenula, že farmárske ceny mlieka stúpali už v prvom polroku, ale toto zvýšenie sa adekvátne vtedy neprejavilo na pultoch obchodov. Samotní farmári sú s cenami, ktoré za mlieko dostávajú – základná cena je 0,31 eura za liter, nespokojní, pretože im nepokrýva ani výrobné náklady. Výsledkom bude podľa chovateľa Jozefa Puváka to, že chov dojníc opustia na konci roka desiatky ďalších chovateľov. Tých je na Slovensku už len okolo 500.
Pšenica z tohtoročnej úrody má zväčša dobré mlynské a pekárenské parametre, ale v porovnaní s minulým rokom, keď sa platilo za tonu potravinárskeho obilia aj 200 eur, sú teraz ceny nižšie o 60 až 70 eur. To, či však bude lacnejší chlieb, nevedia povedať ani pekári, ani obchodníci.
„Nevieme predpovedať, či sa podarí pekárom a ďalším dodávateľom, ktorí sú závislí od cien obilia, zazmluvniť si lepšie ceny vstupov,“ povedala hovorkyňa Tesco Stores SR Zuzana Lošáková „Z našej strany však urobíme maximum preto, aby sme spotrebiteľom mohli priniesť kvalitné produkty za lepšie ceny,“ dodala Lošáková.
Aj zemiaky skončili v slučke sucha
Podľa Stanislava Nemca obchodníci už na správy o dobrej úrode zareagovali a začali tlačiť na potravinárov a poľnohospodárov, aby znižovali ceny produktov, v ktorých je zakomponované obilie. „Je to predčasné, veď sa melie predsa ešte zrno z minuloročnej úrody,“ komentoval tieto snahy Nemec a pripomenul, že v kontexte s jesennou úrodou budú cenové relácie vyzerať úplne inak, ako sa javia teraz.
Spotrebitelia by mali rátať s tým, že tohto roku nedôjde ani k zlacneniu zemiakov. Tie sú uprostred leta dokonca drahšie ako vlani, keď kilogram stál okolo 45 centov. Teraz sa predávajú po 75 až 79 centov. Zdraženie súvisí s povodňami v Nemecku, ktoré neskôr vystriedalo sucho. K miernemu poklesu cien príde podľa šéfa Zväzu zemiakarov Viliama Bezáka až v jeseni, keď sa naplno rozbehne zber zemiakov.
Ovocie a zelenina kopírujú minuloročné ceny, výhodnejšie sa dajú teraz nakúpiť broskyne v sadoch, a to kilogram už za cenu 70 až 90 centov v rámci samozberu, alebo paradajky a paprika na lečo v rámci akcií veľkých reťazcov. „Paradoxne však aj táto kedysi typický južnoslovenská zelenina pochádza častejšie z blízkych juhomoravských plantáží ako zo Slovenska,“ podotýka zeleninár Ľubomír Šóky zo Šoporne.