Minister v rozhovore pre denník Pravda tiež povedal, že chce pokračovať v rozdávaní stimulov pre investorov na Slovensku a má záujem udržať žiarsku hlinikáreň v chode.
Od roku 2006, keď vláda predala Slovenské elektrárne, štát nevidel z podniku dividendy. Kedy ich štát začne inkasovať?
Máme pripravenú dohodu, ktorá hovorí, že prvé peniaze by mohli byť vyplatené v roku 2017. Táto dohoda je podmienená skončením diskusie k dokončeniu privatizácie. Naše názory sa nám však stále nepodarilo priblížiť natoľko, aby sme sa zhodli.
V minulosti sa hovorilo, že štát pre nesprávne nastavenú privatizačnú cenu žiada doplatenie stoviek miliónov od Talianov a, naopak, akcionári žiadajú, aby im stovky miliónov eur zaslal štát, lebo cena bola nadsadená.
Hovoríme aj o medziriešeniach, ale ešte sme nenašli zhodu.
Čiže uvažujete aj o takzvanom nulovom variante, pri ktorom by Slovensko nič nezískalo?
Nie, odkedy som v ministerskej funkcii, o tejto možnosti sa vôbec nehovorilo.
Ku ktorej možnosti, sa vy prikláňate?
Ja preferujem dohodu, ktorá bude vyhovovať pri vplyvoch, ktoré vzniknú nedokončením Mochoviec načas. Štátu tým vznikajú výpadky. Slovenské elektrárne, respektíve ich väčšinový vlastník, by preto mohol byť veľkorysejší a mohol by akceptovať požiadavku slovenskej strany. Ako podnikateľ by som sa možno dohodol už dávno. Ale ako politik sa môžem dohodnúť ťažko. Lebo v momente, keď sa dohodneme, opozícia začne hovoriť, že sme okradli štát, alebo sme nevyrokovali to, čo sme vyrokovať mali. Pritom mnohí tí, ktorí to budú rozprávať, sedeli už na týchto stoličkách a rokovania neposunuli ďalej.
Už viac ako rok ste vo funkcii. Ste so svojou prácou spokojný?
Určite nemôžeme byť úplne spokojní. Želali by sme si, aby ekonomika išla lepšie ako ide. Ale s pribúdajúcimi mesiacmi nadobúdame skúsenosti a možno sa blýska na lepšie časy, keď sa krízové mesiace pominú.
Kedy sa to stane?
Ekonomika sa pohybuje vo fázach konjunktúry a krízy. Oživenie sa dá očakávať, keďže firmy v krízových časoch idú po svojich rezervách a hľadajú svoje vlastné zdroje. Samozrejme robia to aj štáty, aj keď nie všetky opatrenia sú lákavé alebo radostné pre podnikateľov. Ale nastavovanie pravidiel pre hospodárenie štátov je podľa môjho názoru dôležité.
Nejednej firme pri príchode na Slovensko pomohlo aj ministerstvo hospodárstva v rámci investičnej pomoci.
Samozrejme vyberáme tie investície, ktoré majú logiku. Napríklad, ak vytvárajú pracovné miesta v krízových oblastiach. Alebo ak záujemca o pomoc má dlhodobý strategický plán. Niektoré firmy, ktoré k nám prišli, vybudovali celkom slušné komplexy. Takéto firmy sú hodné toho, aby boli podporené. Investičné stimuly sú však z roka na rok menšie a menej výdatné, čo sa týka hotovostných peňazí, lebo naše zdroje sú takisto pod tlakom šetrenia verejných financií.
Koľko takýchto pomocí ešte rozdáte?
Podporíme každú jednu firmu, ak to má zmysel. Napríklad ak vytvorí pracovné miesta a ide do regiónov s vysokou nezamestnanosťou, či ide do neobsadených priemyselných parkov. Načo je priemyselný park, ktorý je oplotený, má infraštruktúru a nie je tam žiadny priemyselný podnik, prípadne je ich tam málo?
Pred nástupom do ministerskej funkcie ste ako zástupca Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení investičnú pomoc výrazne kritizovali.
Samozrejme. Ako podnikateľ ich kritizujem aj naďalej, lebo každá takáto pomoc deformuje podnikateľské prostredie, pretože nemôžete dať stimul každému. Staré podniky, ktoré tu dlhodobo podnikajú, sa tak musia pozerať na podniky, ktoré takéto pomoci dostali. To sa však týka celej filozofie eurofondov. Napríklad verejné osvetlenie, ktoré sme podporovali – bolo to síce pre verejný sektor. Ale mali sme iba toľko zdrojov, že sme mohli uspokojiť asi tretinu záujemcov. Samozrejme obec, ktorá skončila bez podpory, to môže pociťovať ako nespravodlivosť. To isté platí aj pre inovačné stimuly, ktoré tiež majú obmedzené zdroje. Síce sa tešíme, že je o ne veľký záujem, ale tiež deformujú prostredie.
Ak s tým teda máte taký problém, prečo ste ako minister navrhli poskytnutie investičných projektov už zhruba pre dvadsať firiem?
Lebo je na tom založená celá Európa. Mnoho vecí v živote robíme len preto, lebo musíme. Aj do práce sa nám v tomto teple nechce chodiť a predsa tam chodíme. Tak to je aj so stimulmi. Jednoducho je to nástroj, ktorý si Európa vymyslela na znižovanie regionálnych rozdielov. Zdroje má však obmedzené, a tak podporí len toľko projektov, koľko dovolia peniaze. Ak sa na to pozrie niekto nezainteresovaný, tak povie, že to nie je dobrý nástroj. Ale lepší nemáme. Podobne je to aj s demokraciou – kritici hovoria, že má mnoho nedostatkov, keďže vznikajú patové situácie a je otázne či sú voliči dostatočne informovaní. To všetko môžeme spochybňovať. Ale kým nemáme nič lepšie, tak s tým pracujeme.
Jedna z firiem, ktoré tu už roky pôsobia, je žiarske Slovalco. Onedlho mu vypršia zmluvy o garantovanej cene elektriny, od ktorej sú priamo závislí. Nedávno ohlásili, že sa dohodli so Slovenskými elektrárňami na zľavách na elektrinu. Hlinikáreň je postavená na základe rozhodnutí v päťdesiatych rokoch, aby riešila nezamestnanosť v žiarskom regióne. Už toto rozhodnutie malo ekonomický problém. Jednak tam neboli suroviny, takisto tam nebol veľký zdroj elektriny. Všetky nástroje v dávnej i nedávnej minulosti boli problémové. V súčasnosti pokračujeme v hľadaní riešení. Fabriku nechceme zavrieť. Máme spravené analýzy, že ak by sme ju zavreli, výpadky či už v jadrovom fonde alebo pre prenosovú sústavu, by boli oveľa vyššie, ako keď spravíme nejaké opatrenia a umožníme fabrike prežiť.
Slovenské elektrárne už vyhlásili, že im poskytnú zľavu na elektrinu. Tým sa však ešte nevyriešil celý problém.
Zľavu Slovalco dostalo, pretože odoberá asi desať percent elektriny vyrobenej v elektrárňach. Ideme však ďalej. Každý jeden účastník musí vytvoriť taký model, aby Slovalco nemuselo zavrieť výrobu.
To znamená, že hlinikári budú platiť aj menší príspevok do jadrového fondu, ktorý je určený na vyraďovanie atómových elektrární?
Hlinikáreň je suverénne najväčší prispievateľ do tohto fondu. Takže pri analýzach sme porovnávali, čo by sa stalo, keby odtiaľto odišli a prestali prispievať úplne.
Čiže bude stanovená horná hranica pre sumu, ktorú firmy zasielajú do jadrového fondu?
Áno, bude stanovená tak, aby jadrový fond nejaké peniaze dostal, ale zároveň aby to Slovalco unieslo.
Na akej úrovni bude hranica a okrešú sa ňou aj príspevky od iných firiem?
Výšku úrovne neprezradím, keďže ešte prebiehajú analýzy a rokovania. Stanovenie sa však bude týkať aj ďalších troch alebo štyroch subjektov. Ale závisí to od toho, ako im narástla spotreba elektriny.
Zľavu na služby bude poskytovať aj štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava?
Aj v tomto prípade hľadáme riešenia a porovnávame možnú hrozbu výpadku a ešte akceptovateľného poplatku. Musím však oceniť, že Slovalco povedalo, že fabrika bude fungovať aj v prípade, ak nebude produkovať zisk. Podľa môjho názoru je to dosť veľký ústupok akcionára.
Kým sa však nedostavajú nové bloky atómky v Mochovciach, Slovensko musí elektrinu dovážať. Slovenské elektrárne oficiálne hovoria o dvojročnom meškaní, ľudia priamo z elektrární hovoria o odďaľovaní o ďalších šesť mesiacov.
Zatiaľ to Slovenské elektrárne nepotvrdzujú. Ale domnienky pozorovateľov či účastníkov dostavby na túto hrozbu upozorňujú. Preto sa vedú diskusie o novom harmonograme, ktorý sme ešte neodsúhlasili. Hľadajú sa rezervy a slabé miesta, ktoré máme záujem odstrániť. Pri rokovaniach nepristupujeme k problému ako kontrolór, ktorý sa snaží väčšinového akcionára nachytať na hruškách. Ale pýtame sa na to, aké opatrenia sa dajú spraviť, aby elektráreň bola dostavaná čo najskôr a čo najekonomickejšie. Samozrejme, podľa všetkých bezpečnostných štandardov. Sú však ľudia, ktorí si myslia, že čas potrebný na dostavbu bude o pol roka dlhší.
Čo je podľa vás potrebné spraviť, aby sa dostavba rozhýbala väčším tempom?
Do jadrovej energetiky sa všetci triafajú a neustále na ňu zvyšujú nároky. Vďaka tejto atmosfére toto odvetvie čiastočne stagnuje – či už ide o technický rozvoj, ale aj vzdelávanie nových zamestnancov. Odborníci jednoducho nemajú dostatok príležitostí na získavanie skúsenosti. Takisto je pravda, že Mochovce nestaviame na zelenej lúke. Niektoré zariadenia boli už od začiatku predurčené na výmenu. Dosahy prichádzajú ešte aj štyri roky po začiatku obnovenej výstavby.
Najväčší problém je teda v manažérskych schopnostiach ľudí, ktorí dostavbu vedú?
Určite aj to je dôvod. V Rusku sa výstavba jadrových elektrární nijako neobmedzovala a firmy, ktoré na tom pracujú, nezažívajú takú prísnu kontrolu zo strany Európskej únie, kde pomaly polovica krajín nechce rozširovať jadrovú energetiku. Minulý týždeň tu bol na návšteve britský minister pre energetiku a jednoznačne sme sa zhodli na tom, že tento stav treba zmeniť a na týchto projektoch treba robiť aj napriek všetkým problémom. V Európe by sme nemali stratiť zručnosti, ktoré treba mať.
Ruská štátna firma by mohla namiesto ČEZ postaviť novú atómku v Jaslovských Bohuniciach, ale chce, aby štát garantoval predajné ceny elektriny. Ak však ustúpime, o päť rokov od spustenia stavby môže atómka stáť. Ako sa rozhodnete?
Rokovania môže pohnúť len ruská strana, keď zmierni svoje požiadavky na záväzky. My ich totiž v takom stave, v akom sú formulované, prijať nemôžeme a nevieme. Istým spôsobom je to obchodné riziko tej spoločnosti, ktorá si musí uvážiť, či preberie rovnakú pozíciu ako má v súčasnosti ČEZ. Teda, že elektráreň postaví a môže na nej potom zarábať, prípadne prerábať. V závislosti od trhových cien.
Vo Veľkej Británii iný investor zrejme takýto prísľub tamojšieho kabinetu dostane.
Aj o tom sme diskutovali s anglickým ministrom energetiky. Oni sú najďalej v takýchto programoch, ktoré by mohli zabezpečiť investorom do jadrových zdrojov návratnosť investícií. Takýto mechanizmus však opäť vyvolá otázniky v energetike, ako sme mali napríklad pri obnoviteľných zdrojoch. Zjednodušene povedané, trhový mechanizmus energetiky v Európe bude len ilúziou. Veď v súčasnosti sú nedotované zdroje elektriny už len jadrové elektrárne.
Popri ministrovaniu ste známy ako človek, ktorý holduje jachtám. Kedy pôjdete na dovolenku?
Bol som aj s rodinou v Chorvátsku a ešte na týždeň pôjdem na jeden závod plachetníc do Anglicka.
Koľkokrát ste boli už tento rok na mori?
Už niekoľkokrát som si požičal na dva alebo tri dni jachtu, keďže som bol s deťmi a tie nevydržia na lodi dlho. Pravdou však je, že oni tam boli asi mesiac, kým ja som tam bol na predĺženom víkende dva- alebo trikrát.
Koľko lodí v Chorvátsku celkovo vlastníte?
Som akcionár vo firme, ktorá má asi 27 lodí.