Informácie o zlepšujúcich sa hospodárskych ukazovateľoch z uplynulých dní podporujú predpoklad ECB, že ekonomika eurozóny sa začne v druhej polovici roka ozdravovať. Nezamestnanosť v členských štátoch menovej únie v júni prvýkrát za viac než dva roky klesla, nálada v obchode a priemysle stúpla na 15-mesačné maximum a prieskumy ukazujú nečakane silný rast v súkromnom sektore.
Dostupnosť úverov na podnikanie však naďalej klesá a je obzvlášť nízka v krajinách najtvrdšie zasiahnutých dlhovou krízou. Opakovane sa preto objavujú výzvy na ďalšie menové opatrenia, pričom menovú politiku komplikuje aj nutnosť reagovať na kroky americkej centrálnej banky a jej plánov na zmiernenie menových stimulov, ktoré otriasajú svetovými trhmi.
ECB minulý mesiac reagovala porušením bežného postupu a vyhlásením, že banka „dlhší čas“ udrží úrokové sadzby na rekordne nízkej úrovni a je pripravená ich ešte znížiť. Jednotliví predstavitelia ECB však „dlhší čas“ definovali rôzne a jasno do diskusie nevniesol ani prezident banky Mario Draghi, ktorý vyhlásil, že „nejde o šesť mesiacov, nejde o 12 mesiacov. Ide proste o dlhší čas.“ Odvolal sa pritom na výhľad vývoja inflácie, slabú ekonomiku a utlmenú menovú dynamiku.
Analytici očakávajú, že po svojom zasadnutí vo štvrtok ECB opäť aspoň naznačí, akým smerom sa jej politika bude v budúcnosti uberať. Malo by padnúť aj rozhodnutie o tom, či centrálna banka začne zverejňovať záznamy zo zasadnutí svojej Rady guvernérov.