Ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka počíta so začatím stavebných prác na R7 z Bratislavy na východ v rokoch 2015 a 2016, pričom by mali trvať dva roky. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. podľa rezortu dopravy intenzívne pokračuje v príprave výstavby jednotlivých úsekov R7. Celkové odhadované stavebné náklady podľa doterajších údajov predstavujú 257 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).
„Na úsek R7 Bratislava, Ketelec – Bratislava, Prievoz sa v súčasnosti zabezpečuje proces posúdenia vplyvov na životné prostredie a predpokladaný termín začatia výstavby je v roku 2016,“ informoval v pondelok hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Úseky R7 Bratislava – Dunajská Lužná, Dunajská Lužná – Holice sú podľa neho v štádiu prípravy a v súčasnosti pokračuje inžinierska činnosť pre územné konanie. S ich výstavbou by sa malo začať v roku 2015.
Predpokladaná cena za výstavbu dvoch sedemkilometrových úsekov Bratislava, Ketelec – Bratislava, Prievoz a Bratislava – Dunajská Lužná je v oboch prípadoch 73 mil. eur. Osemnásťkilometrový úsek Dunajská Lužná – Holice v polovičnom profile má odhadované náklady na výstavbu vyše 111 mil. eur.
„Pokiaľ ide o varianty, ten definitívny vyjde samozrejme z odborných diskusií. Rozhodujúce pre projekt bude vydanie územného rozhodnutia,“ uviedol Kóňa. Tendre na zhotoviteľa bude možné vyhlásiť až po dokončení celej dokumentácie, na ktorej sa podľa hovorcu momentálne intenzívne pracuje. „O spôsobe financovania ešte nie je definitívne rozhodnuté,“ dodal Kóňa. Tieto úseky R7 sú však naďalej kandidátmi na financovanie cez projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP). „Prefinancovanie výstavby týchto úsekov z eurofondov je problematické,“ uzavrel Kóňa.
Plánovaná R7 by podľa predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Pavla Freša mala obísť mestskú časť Bratislava Podunajské Biskupice. Ako povedal v pondelok na brífingu, v rámci posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie by mal byť uprednostnený variant trasy výstavby poza rafinériu Slovnaft a smerom na Bajkalskú ulicu. "Treba sa snažiť o to, aby boli ľudia touto stavbou čo najmenej dotknutí,“ zdôraznil Frešo. Podpredseda Bratislavského kraja Martin Berta povedal, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA nie je záväzné, zároveň však nevidí dôvod, aby ho niekto nerešpektoval v takom závažnom projekte, ako je budovanie R7. Ako dodal, za optimálny pritom vyšiel variant A, konkrétnejšie A 2. Ten by sa tak podľa neho vyhol Slovnaftu a Žitnému ostrovu, a teda aj vodohospodárskej oblasti, kde sú veľké zásoby pitnej vody.