Opozícia už niekoľko mesiacov tvrdí, že podnikatelia po reforme zavesili živnosti na klinec a tak najviac doplácajú na úsporný balíček. Realita je však taká, že ľudia sa, naopak, pri získavaní príjmu ešte viac spoliehajú len na seba.
Prečítajte si komentár Martina Kováčika Živnostníci idú ďalej. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Kým na konci minulého roka Štatistický úrad SR výberovým zisťovaním evidoval 352-tisíc samozamestnancov, tento rok ich je už 364-tisíc. Údaj zahŕňa živnostníkov aj niektoré ďalšie skupiny samostatných podnikateľov, ako sú slobodné povolania či eseročky. Apetít podnikať by mal tento rok pozitívne ovplyvniť vývoj na trhu práce. Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií očakáva, že počet samozamestnaných ľudí by sa mal tento rok oproti vlaňajšku zvýšiť o 4-tisíc.
Aj keď pri výbere daní rezort financií priznal výpadky v rozpočte, pri počtoch živnostníkov panuje optimizmus. „Počet samozamestnaných ľudí v prvom štvrťroku tohto roka medziročne narástol o jedno percento, teda asi o 3¤600 osôb,“ argumentuje hovorca rezortu financií Radko Kuruc.
Samotných živnostníkov na Slovensku od decembra 2012 do apríla 2013 síce ubudlo asi o 10-tisíc, v máji a júni ich však, naopak, zhruba o 5-tisíc pribudlo a tento trend má pokračovať. Môže to súvisieť s nástupom sezónnych prác, ale aj nadviazaním živností na vývoj slovenského exportu, ktorý pri klesajúcom dovoze a znižujúcej sa domácej spotrebe v máji vzrástol oproti aprílu až o 4,7 percenta.
„Došlo k výraznejšiemu oživeniu exportu,“ konštatovala Národná banka Slovenska. Či rast exportu, na ktorý sa spoliehajú nielen živnostníci, ale väčšina slovenského priemyslu, bude dočasný, alebo trvalý ukážu až ďalšie mesiace. Ešte vlani takmer všetky inštitúcie predpovedali eurozóne ekonomické zotavenie z dlhovej krízy, ktoré však stále neprichádza. Celkový počet pracujúcich ľudí na Slovensku aj preto posledný rok kolíše okolo 2,33 milióna, aj keď tesne pred krízou z jesene 2008 siahal k 2,5 miliónu. Nezamestnaných je tak aktuálne okolo 400-tisíc ľudí.
V rámci úsporného balíka na tento rok vláda obmedzila živnostníkom 40-percentné paušálne výdavky na sumu 420 eur mesačne a mierne im zdvihla minimálne odvody. Živnostníkom s vyšším príjmom stúpli aj dane. Časť živnostníkov preto prešla na účtovanie skutočných výdavkov alebo si založili spoločnosti s ručením obmedzeným. Živnostník aj po zmenách v čistom zarobí viac ako zamestnanec, aj keď prichádza o niektoré zamestnanecké výhody, predovšetkým o dovolenku či výpovednú lehotu. Čo posledný rok neprestajne klesá, nie je počet živnostníkov, ale živností, ktorých je aktuálne okolo 430-tisíc. Jeden živnostník môže mať viacero živnostenských oprávnení a niektoré činnosti z ekonomických dôvodov podnikatelia utlmujú.
Za poklesom živností vidia samotní zástupcovia živnostníkov pokles objednávok v dôsledku hospodárskej krízy, ale najmä prebyrokratizované podnikateľské prostredie v krajine.
„Najviac sa živnostníci sťažujú na ustavičné zmeny v legislatíve, stále sa meniace zákony ich príliš zamestnávajú a málo času im zostáva na ich odborný zámer. Pri výkone živnosti sa môže stať, že nestihnú splniť rôzne administratívne povinnosti a potom im hrozia pokuty. Štát nerozlišuje úmyselné pochybenia od bežných omylov. Desať percent občanov vždy podvádzalo a bude podvádzať, žiaľ, ďalších 90 percent je terorizovaných rôznymi opatreniami vlády na zamedzenie daňových únikov a finančných deliktov,“ hodnotí situáciu Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu.
Ministerstvo financií, naopak, tvrdí, že boj proti daňovým únikom je najvyššou prioritou. Podľa Martina Hošťáka z Republikovej únie zamestnávateľov je veľa živnostníkov, ktorí prešli najmä v minulom roku na inú podnikateľskú činnosť. Podľa údajov Štatistického úradu sa počet založených s.r.o v máji tohto roka medziročne zvýšil o vyše 17-tisíc. Momentálne funguje na Slovensku približne 163-tisíc spoločností s.r.o. Za výhodu prechodu zo živnosti na s.r.o považujú živnostníci najmä možnosť optimalizácie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Odvody do Sociálnej poisťovne sú pre živnostníka v minimálnej výške 130,27 eura mesačne.
„Za určitých podmienok spoločník alebo konateľ v s.r.o. nemusí odvádzať do Sociálnej poisťovne žiadne odvody a do zdravotnej poisťovne iba minimálne odvody,“ hovorí Tomáš Hôra zo spoločnosti sroonline.sk. Takýmto spôsobom si optimalizoval náklady aj podnikateľ Filip Švaňa. „Hlavnou pohnútkou prechodu na s.r.o boli príliš vysoké odvody, ktoré som platil,“ konštatuje. Pri s.r.o. takisto podnikateľ neručí súkromným, teda rodinným majetkom, ako je to pri živnostníkoch. „Obchodný podiel v s.r.o. je možné zdediť alebo previesť bez zmeny v obchodnom mene. Pri živnostiach sú podmienky dedenia a prevodu podniku obmedzené. Takisto imidž eseročky je omnoho vyšší ako pri klasických živnostiach,“ dopĺňa Švaňa.
Nie všetkým živnostníkom sa však prechod na s.r.o vyplatí. Najmä tým, ktorých mesačný príjem nie je vyšší ako 750 eur. „Výhodnosť s.r.o. nezávisí len od výšky príjmu živnostníka, ale aj od reálnych nákladov súvisiacich s podnikaním, t. j. či sa podnikateľovi živnostníkovi oplatí použiť v účtovníctve paušálne výdavky, alebo uplatní reálne výdavky. Platí však všeobecné pravidlo: čím podnikateľ dosahuje vyšší prijem, tým môže byť pre neho s.r.o. výhodnejšia,“ hovorí Hôra.
Odradiť ľudí môže aj fakt, že za vedenie podvojného účtovníctva, ktoré je pri s.r.o potrebné, zaplatia v priemere 250 eur ročne. Založiť s.r.o. vyjde na 300 eur, podnikateľ môže reálne podnikať po zápise do Obchodného registra SR a vydaní daňového identifikačného čísla. Založenie s.r.o trvá približne 10 dní.