Od začiatku roka ste zvýšili ceny poštovného. List prvej triedy zdražel na 65 centov, list druhej triedy stojí už 45 centov. Prečo prišlo zdraženie teraz?
Poštovné sme zvyšovali naposledy pred tri a pol rokom. Dal som si urobiť analýzu, aký podiel na životnej úrovni za posledných 18 rokov malo poštovné, teda koľko z čistej mzdy ukrojí poštovné. Dostali sme sa k tomu, že poštovné zaťažuje ľudí omnoho menej. Nechcem to teraz nijako obhajovať, ale musíme si uvedomiť, že ide o službu vo verejnom záujme. Za tri a pol roka nám niektoré produkty vykazovali dvaapol až tri milióny stratu, pretože tam bol veľký pokles v objemoch (listy 2. triedy) a na druhej strane nám o 13,5 percent stúpli náklady. Náklady na pohonné hmoty, mzdové prostriedky či energie. Vstupné náklady sme teda tri a pol roka nepretavovali do ceny. Občan za to samozrejme nemôže, ale opakujem, je to služba vo verejnom záujme.
Avšak na ľudí sa z každej strany valia čoraz vyššie ceny.
Súhlasím, že pocitovo človek vidí len samé zdražovanie. Ak by sme však mali kopírovať skutočné náklady, museli by sme pristúpiť k zvýšeniu o 20 až 22 percent. No nešli sme do toho, pretože si uvedomujem to, že ľudia by stále videli len to, že je to drahá služba a peniaze sa zbytočne míňajú.
Dostane za tieto peniaze zákazník aj reálnu kvalitu? Mám na mysli to, že sme svedkami prípadov, kedy list doručí pošta po niekoľkých týždňoch alebo ho dokonca stratí.
Predstavte si objem 200 miliónov kusov zásielok. Ja mám každý druhý týždeň detailné analýzy o kvalite a pohybuje sa na 98 percentách v lehote dodania do troch dní a do štyroch dní je to 99,5 percenta. Môže sa stať, že sa zásielka niekde stratí, stane sa chyba a príde vám to o dva týždne. Zlyhá ľudský faktor. Každému sa raz niečo také stane. Napríklad z 35 miliónov poštových poukazov sa nám za rok stratilo 177 kusov. Napriek tomu hľadáme a zefektívňujeme procesy, aby sa to nestalo ani raz. Ale ako vravím, stane sa. Kvalita však nie je zlá.
Poštári si však okrem svojej roboty plnia aj úlohy akýchsi bankových obchodníkov. Ľuďom ponúkajú vytvorenie účtu Dôchodok v Poštovej banke. Ako sa na to pozeráte?
Odborári na nás tlačia, aby sme zamestnancom našli prácu. Ja vravím, že áno, ale nebude to práca doručovateľa. Raz keď ľudia neposielajú toľko listov ako inokedy, tak je logické, že nie je čo doručovať. Ideme teda hľadať alternatívne služby. Dohodli sme sa s energetickou spoločnosťou na door-to-door službe, napríklad doručíme zmluvu na prolongáciu nákupu elektriny. Máme záujem robiť odpočty plynomerov, vodomerov. Máme istý aparát, ktorým dokážeme takto obslúžiť daný región. Musíme teda začať vytvárať univerzálnu pobočkovú infraštruktúru, zameranú nielen na poštové služby.
Čiže bude z poštára po sprostredkovateľovi aj plynár a elektrikár?
Ak niekto príde a odovzdá vám zmluvu alebo odpočíta plynomer, ešte z neho nie je plynár. Pokojne môže zostať aj poštárom, ale niekto to bude musieť zaplatiť. Pretože čoraz rýchlejšie sa stane, že do dediny, kde tento poštár pracuje, bude chodiť menej a menej listov a nebude mať čo robiť. Buď bude poštovné za takýto list 10 eur, aby sme vykryli náklady alebo nám stratu uhradí štát. Na to sa však poskladáme všetci a to sa asi nikomu nebude páčiť. Preto hovorím, poďme takýmto ľuďom nájsť prácu.
Keď nie je robota, príde v podniku na rad prepúšťanie. Prečo idete inou cestou?
Ja chcem žiť v prostredí, ktoré dáva zmysel. To, že som teraz šéfom pošty, to o pár rokov nebude a niekto ma nahradí. A zmysel mi rozhodne nedáva prepustenie dvoch tisícok ľudí, aby som bol za sympatického a ušetril peniaze. Ekonomicky je to nezmysel. Pretože ak prepustím ľudí a poruším pobočky na vidieku, tak či tak niekto do tej dediny bude musieť doniesť čo i len jeden list. A tí prepustení odídu do sociálneho systému a začnú prirodzene šetriť. A nastane to čo som už spomínal – nižší príjem pre štát z DPH, odpadávať začnú malí podnikatelia, pretože nedostanú zákazky, odvody za týchto ľudí bude musieť platiť štát. Čiže nič tým nevyriešim.
Dostanete aj vy pri odchode z funkcie zlatý padák ako vaša predchodkyňa?
Žiadny zlatý padák sa už opakovať nebude. Žiadny manažér pošty nedostane také peniaze ako tomu bolo vtedy. Osobne nevnímam problém v istej motivácii a ohodnotení ľudí, ktorí majú významný prínos. Problém, ktorý tu však bol, tkvie v tom, že takýto prínos nebol založený na skutočnosti. Očakávalo sa, že peniaze sa vyplatia z niečoho, čo nevzniklo. A to bolo neetické. Aby som sa tváril, že mám dobré výsledky a v skutočnosti je to úplne inak. Určite ani moja predchodkyňa do toho nešla s tým, že si takto môže poškodiť dobré meno. To už vie ona, prečo sa odmeny nevzdala. My sme jej však nič nevyplatili.
Takže Marcela Hrdá nedostala žiadne peniaze?
Čisto z právneho hľadiska jej nevznikol nárok na tieto peniaze. Čiže pošta jej odstupné nevyplatila a ani nemôže vyplatiť peniaze.
A ako to teda bude s vami?
Ak sa pýtate osobitne na medializovaný "zlatý padák“, ja ani moji kolegovia žiadny nemajú. Na druhej strane, predtým kde som pracoval, som zarábal omnoho lepšie a do tejto funkcie som rozhodne nešiel preto, aby som si finančne takto polepšil. Mám možnosť realizovať významné zmeny a posunúť túto spoločnosť vpred. Vnímam to ako veľkú príležitosť aj motiváciu. Preto mám v zmluve zákonné odstupné ako všetci ostatní členovia predstavenstva.
Do častých diskusií sa pošta dostáva aj pre uzatváranie rámcových zmlúv tesne pod limitom potrebným na vyhlásenie verejného obstarávania. Takéto zmluvy má pošta napríklad pri IT či zdravotných službách. Je takéto správanie podľa vás transparentné? Koniec koncov, bola u vás aj kontrola z Najvyššieho kontrolného úradu.
Áno, bola tu kontrola z NKÚ a podľa nich sme v interných smerniciach dokonca prísnejší ako zákon o verejnom obstarávaní. Do 400 tisíc eur máme postupovať v zmysle obchodného zákonníka. Urobili sme veľmi prísnu smernicu o spôsobe obstarávania, ktorá je blízka zákonu o verejnom obstarávaní. V niektorých veciach je dokonca prísnejšia. Pokiaľ teda predpokladaná hodnota nepresiahne hodnotu 400 tisíc eur, tak Slovenská pošta postupuje podľa obchodného zákonníka. Ide o maximálnu možnú hodnotu zákazky, nie skutočné plnenie. Ilustrujem to na príklade. Nakúpili sme výpočtovú techniku – koncové zariadenia, teda počítače, tlačiarne, pričom pošta má viac ako 7 tisíc takýchto pracovných staníc. V minulosti sa nakúpili takéto koncové zariadenia vo viacerých obstarávaniach a neskôr sa ku nim uzatvárali zmluvy o pozáručnom servise. Takýto postup pri nákupe teda nevypovedá o konečnej cene počítača, ak osobitne potrebujeme uzatvoriť následný servis. Zobrali sme čísla za posledné tri roky, koľko spoločnosť stál pozáručný servis. Jeden rok to bolo 250 tisíc, potom 113 tisíc a potom 170 tisíc eur. Odhadom sme stanovili, že hodnota zákazky tak bude maximálne do 200 tisíc eur ročne. Neviem to však riadiť, ani presne určiť, neviem povedať, či sa budú počítače kaziť alebo nie. Na dva roky by teda objem 400 tisíc mal postačovať. Z hľadiska obstarávania a zmluvného vzťahu s dodávateľom pozáručného servisu to však nie je záväzok plnenia, ale maximálny možný finančný rámec. Je to rámcová zmluva, ktorá vysúťažila jednotkové ceny a bude trvať dovtedy, kým sa objem nevyčerpá. Zároveň každá nová rámcová zmluva v prostredí Slovenskej pošty je vypovedateľná bez ďalších sankcií. Tu je však potrebné zdôrazniť, že do budúcna plánujeme obstarávať dodávky výpočtovej techniky zohľadňujúce všetky maximálne možné náklady spojené s predmetom dodania tak, aby skutočne najvýhodnejšia ponuka pri obstaraní bola aj tou najvýhodnejšou v komplexnosti.
A čo zmluva na pracovnú zdravotnú službu? Tá bola uzatvorená takisto týmto spôsobom.
Tento tender sme pripravovali 5 mesiacov. Posledné roky Slovenská pošta platila za pracovnú zdravotnú službu približne 1,2 milióna eur ročne, ktorá pozostáva rámcovo z dvoch častí – medicínskej a nemedicínskej. Nemedicínska je meranie hluku, osvetlenia – činnosti a služby, ktoré môže poskytovať aj iný subjekt, ako je subjekt poskytujúci zdravotnú starostlivosť. V rámci racionalizačných opatrení sme legitímne chceli vytvoriť otvorenú súťaž a znížiť tento objem financií. A tak sme hľadali spôsoby, ako ušetriť. Rozmýšľali sme nad tým, že by chodili zamestnanci k svojmu lekárovi a my by sme im to preplatili. Takýto postup je však pre nás nepraktický, pretože zamestnanec si vezme pracovné voľno a pritom za jeden deň nemusí stihnúť všetko. Preto nám ako najvhodnejší spôsob vyšiel, aby zamestnanci mali zabezpečené všetky prehliadky v jednom zariadení, pričom takého zdravotnícke zariadenia sú v dostatočnom počte po celom území Slovenska. Z prieskumov nám vyšlo, že maximálny rámec nemôže prekročiť 400 tisíc eur za jednu časť a 400 tisíc eur za druhú. Oproti predchádzajúcim rokom sme tak ušetrili viac ako 200 tisíc eur za rok na takmer identickom počte zamestnancom a rozsahu služieb.
Ale keby ste obstarávali spoločne medicínsku aj nemedicínsku službu, teda nerozdelili zákazku, tak by ste museli vypísať verejné obstarávanie.
Myslím si, že spojenie týchto dvoch činností je väčšia špekulácia, ako ich samostatné obstaranie a pýtam sa prečo sa doteraz obstarali tieto služby vždy za vyššie peniaze. Som presvedčený, že ani tento raz by sa nám nepodarilo získať tak výrazné ušetrenie.
Napriek tomu, že tvrdíte, že všetko je čisté, transparentné, bola u vás kontrola z Najvyššieho kontrolného úradu. Zistili pochybenie?
Nie, nič nezistili. Tu by som ale rád zvýraznil, že NKÚ je ústavou kreovaný kontrolný orgán, ktorého poslanie je kontrola hospodárenia a nakladania s majetkom povinných subjektov. Nerobil by som z NKÚ strašiaka. Je to ich náplňou práce, na to tu sú a je dobré, že tu sú. Výkon kontroly, ktorý realizoval NKÚ, vyplýva z ich plánu kontrol.
A čo Úrad pre verejné obstarávanie? Vraj má mnoho podnetov na vaše prešetrenie.
Nemám informácie o mnohých podnetoch, ale s Úradom pre verejné obstarávanie priebežne komunikujeme, ak si od nás vyžiada stanovisko k jednotlivým obstarávaniam.
Prejdime teraz k výsledkom pošty. Minulý rok sa vám podarilo znížiť odhadovanú stratu o niekoľko miliónov eur. Z 8,5 milióna eur to bolo nakoniec 2,7 milióna eur. Čo je za tým?
V roku 2011 sme hospodárili so stratou 9,1 miliónov eur. Podnikateľský plán rátal v roku 2012 so stratou 8,5 milióna eur. Dôvody, ktoré viedli k zlepšeniu hospodárskeho výsledku by som rozdelil do troch skupín. Prvou je oblasť nákladov, zamerali sme sa na prehodnotenie všetkých aktivít a došlo k akémusi pozastaveniu a prerokovaniu zmlúv súvisiacich so správou majetku a IT službami. Tu sme ušetrili približne 10 miliónov eur na cenách. Podarilo sa nám dohodnúť lepšiu zmluvu s Poštovou bankou a to je druhá oblasť – výnosov. Rovnako sa nám podarilo otvoriť aj rokovania s ďalšími strategickými partnermi a zamerali sme sa na veľkých podajcov, veľké korporátne podniky. Boli sme konfrontovaní aj s liberalizáciou, pretože nakoľko sa trh s poštovými službami plne liberalizoval, z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní došlo k situácii, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia museli začať verejne obstarávať aj poštové služby. Dovtedy, kým platila poštová výhrada sme boli jediný dodávateľ, avšak po úplnej liberalizácii poštových služieb mestá, obce a iné povinné subjekty už mali povinnosť obstarávať aj poštové služby. Slovenská pošta, ako poskytovateľ univerzálnej poštovej služby musí ponúkať cenu a zľavy za rovnakých podmienok pre všetkých, nakoľko ide o regulované odvetvie. Ceny Slovenskej pošty musia byť zverejnené a teda sú známe a tak na jednej strane vznikla potreba verejne obstarávať, ale na druhej strane nevieme efektívne súťažiť, pretože konkurencia si vie vopred vypočítať našu cenu, pretože ak je kritériom najnižšia cena a vopred je známy výsledok našej ceny, tak sa nedá celkom dobre súťažiť. Samozrejme, alternatívni doručovatelia nemajú takú sieť ako my, tak si premyslia vopred, čo sa im oplatí a čo nie. Podarilo sa nám presvedčiť v spolupráci s akcionárom navrhovateľa zákona o verejnom obstarávaní, že má zmysel, aby sa do zákona dostala výnimka na univerzálnu službu, aby v podlimitných zákazkách nebola povinnosť, ale iba možnosť obstarania. Bude to na obstarávateľovi, ktorý si sám zdôvodní, či ide obstarávať alebo nie.
Stopli ste rovnako hromadné prepustenie 3000 ľudí. To akosi do ozdravného plánu nezapadá.
Myslím si, že okrem toho, že v súčasnosti má veľký význam podporovať zamestnanosť, rovnako aj verím, že týchto ľudí potrebujeme a budeme potrebovať. Sme najväčší zamestnávateľ v krajine. Máme viac ako 14 tisíc zamestnancov. Musíme využiť všetky možnosti našej pobočkovej siete. Verím, že Slovenská pošta má veľké možnosti poskytovať široké služby obyvateľom a podnikateľom, ktoré často potrebujú, sú pre nich zložité na vybavenie alebo inak dôležité a určite má výhodu nájsť na jednom mieste komplexné služby v oblasti financií, telekomunikácií, doručovania, či služieb štátu. Napríklad zamestnancov finančnej správy sme v rámci pilotného programu nechali pracovať za našimi priehradkami a ľudia si mohli dať potvrdiť daňové priznanie. Zjednodušilo to ľudom, hlavne podnikateľom život, nemusia riešiť otázku, kde je otvorený daňový úrad. Jednoducho vedia, že na pošte im tlačivo potvrdia.
Prečo ste teda zmenili názor na prepúšťanie?
Treba si uvedomiť, že ekonomika sa nachádza v čase hospodárskej stagnácie a my sme jej súčasťou. Ak by sme ľudí prepustili, skončili by na úradoch práce, na podpore by dostali ešte menej peňazí ako keď boli zamestnaní, neodvádzali by sa za nich odvody, štát by im platil dávky, následne by sa vybralo menej aj na DPH, pretože ich kúpna sila podstatne klesne, čo pocítia aj podnikatelia. Štátny rozpočet tak bude mať ešte menej peňazí aj na úhradu poštovného, rovnako podnikateľský sektor, ktorý príde o časť svojich príjmov a šetrenie sa v konečnom dôsledku prejaví aj na posielaní listov a balíkov. Zo strednodobého hľadiska toto nevedie k racionalizácii, iba k neriešeniu situácii a alibizmu.
Spomínali ste, že lepší hospodársky výsledok ste dosiahli znížením prevádzkových nákladov. Rušili sa pobočky?
Pobočky sme nerušili. Naopak. Hľadáme pre ne náplň, aby dôvod návštevy zákazníka na pošte nebol len preto, že ide poslať list alebo balík alebo si vyzdvihnúť zásielku, ale napríklad tam dostane výpis z obchodného registra, výpis z listu vlastníctva.
Áno, presne s touto myšlienkou sa pohrávajú integrované obslužné miesta, ktoré zavádzalo ešte minulé vedenie. V akom stave je tento projekt dnes?
Obslužné miesta sa spúšťali minulý rok v počte dvanásť, my sme ich tento rok rozšírili o dvesto ďalších pobočiek. Obslužné miesta zatiaľ ponúkali len výpis z obchodného registra, ďalej to bude aj výpis z listu vlastníctva a kontaktné miesta finančnej správy. Diskusia sa vedie aj okolo výpisu z registra trestov.
Načrtli ste existenciu niektorých pilotných projektov. Ako teda budú vyzerať pošty o pár rokov?
Pilotné sú v tom, že na niekoľkých pobočkách skúšame nové mechanizmy. Na príklade finančného riaditeľstva máme 4 miesta, ktoré svojou povahou sú len v niečom odlišné. Skúšame to na pobočkách vo Vrábľoch, Novej Bani, Novákoch a vo Veľkom Mederi. Na každom pracovisku je odlišný spôsob umiestnenia pracoviska, niekde je to za univerzálnou priehradkou, niekde je to samostatná priehradka alebo samostatná kancelária. Skúšame, ako by to malo fungovať a čo ľudia potrebujú. Rovnako pripravujeme spoluprácu s Úradom geodézie a kartografie.
Prečo skúšate tieto nové služby v menších mestách a nie rovno v hlavnom meste či Košiciach?
Pobočky sme zámerne vyberali v menších mestách. V Bratislave človek nemá problém aj v neskorších hodinách podať daňové priznanie na daňovom úrade alebo si ísť vyzdvihnúť výpis z listu vlastníctva. Ten význam a pridaná hodnota pracovísk je teda v regiónoch, kde je nižšia dostupnosť takýchto originárnych pracovísk (kataster, daňový úrad, pod.) a človek má možnosť vybaviť si veci bližšie k miestu bydliska alebo sídlu podnikania.
Poštový trh je však už plne liberalizovaný, teda konkurencia narastá. Sledujete odliv firemných klientov? Je to teda akási reakcia na konkurenciu?
Z hľadiska listových zásielok, 80 percent podávajú právnické osoby. Len 20 percent zásielok podávajú občania. Veľkí podávatelia, ako napríklad banky, elektrárne či mobilní operátori, hľadajú spôsoby ako ušetriť na poštovnom, pretože podávajú naozaj veľké množstvá a je to pre nich významný náklad. V roku 2007 až 2008 bol veľký boom v hybridnej pošte. Čiže list ste poslali elektronicky, poštový podnik to vytlačil, zaobálkoval a doručil. Čím sa zlacnil celý proces. Najväčší podávatelia tvoria asi 40 percent z objemu, čo predstavuje zhruba 30 podávateľov. Pre komerčných alternatívnych poskytovateľov poštových služieb nie je až tak zaujímavý drobný zákazník, ale ten, čo podá 10 miliónov zásielok ročne. A o týchto sme bojovali už v roku 2007 a 2008. Snažíme sa aj my technologicky zefektívniť procesy, máme kvalitnú logistickú infraštruktúru a myslím si, že čas ukáže, kde je pomer medzi cenou a kvalitou. Či ste schopní prežiť na trhu. Konkurencia môže krátkodobo znížiť cenu pod náklady, no nás by na porovnanie hneď začal skúmať protimonopolný úrad, nakoľko naša cena je regulovaná a odráža iba ekonomicky oprávnené náklady. Ale či takýto alternatívny doručovateľ vydrží s takouto cenou fungovať niekoľko rokov, ukáže až čas. Pre ilustráciu, jeden náš veľký zákazník, z finančného sektora od nás odišiel, no teraz sa prihlásil a chce ísť späť. Nenašiel takú kvalitu, akú požadoval.
Tak ako je to teda s tými veľkými podávateľmi? Odchádzajú alebo nie?
Nie, neodchádzajú. Treba si však uvedomiť jednu vec. Pokiaľ ide o súkromný sektor, pre ten sú poštové služby nákladová položka a správajú sa veľmi efektívne. Oni nezazmluvňujú zmluvy na 4 – 5 rokov. Oni každý rok tendrujú a zisťujú podmienky na trhu a teda, aj konkurencieschopnosť Slovenskej pošty je preverovaná trhom priebežne.
Myslíte si, že konkurencia v podobe alternatívnych doručovateľov môže osloviť aj bežné domácnosti?
Povedzme si, kto je reálne alternatívny poskytovateľ? Doručovaciu sieť má v zásade len jeden z nich, aj to doručuje len vo veľkých mestách. Pre občana to teda môže byť zaujímavé, že to bude mať lacnejšie, ale doručiť to k nemu niekto musí. Ak pošlete list z Bratislavy do Pukanca, tak to určite nedoručí žiadny alternatívny poskytovateľ, ale iba naša pošta. Konkurencia je problematická vo väčších mestách, kde rentabilita doručovania je oveľa vyššia, ako pri doručovaní do menších obcí. My musíme na základe licencie na univerzálnu službu doručovať po celom území Slovenska päť krát v týždni a ak prídeme o rentabilné časti trhu, budeme trpieť viac. Konkurencie v menších obciach sa až tak neobávam, ale musíme potvrdiť našu historickú pozíciu a nadviazať na tradíciu, že sme tým najdôveryhodnejším, stabilných a kvalitným poskytovateľom. Sme predsa de facto pošta, patriaca všetkým a to sa oplatí podporovať.
Tomáš Drucker (35)
Pôsobil predtým ako predseda dozornej rady Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, kde mal na starosti spoluprácu s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. V minulosti pôsobil na konzultantských a manažérskych postoch vo viacerých spoločnostiach. Okrem iného pracoval na zlúčení štátnych zdravotných poisťovní, bol poverený projektom optimalizácie prevádzky listových zásielok Slovenskej pošty, podieľal sa na koncepcii pre reformu financovania zdravotníctva a riešil projekty IT analýz kľúčových agend ministerstva vnútra súvisiacich so vstupom Slovenska do schengenského priestoru.