Tento druh paliva sa v poslednom čase výrazne rozšíril. Regulačný úrad sa od roku 2014 ide tiež po dvoch rokoch voľného fungovania trhu vrátiť k stanovovaniu cien plynu na výrobu tepla pre domácnosti.
Kým v prípade plynu vývoj na svetových trhoch zatiaľ nedáva priestor na zlacnenie tepla, pri kúrení štiepkou ho regulátor vidí. Hlavným dôvodom na stanovenie nákupných cien drevnej štiepky sú podozrenia, že niektorí teplári ju nakupujú za vyššiu ako trhovú cenu a domácnosti tak za teplo vraj platia viac peňazí, ako by mali. „Chceme ochrániť odberateľov tepla pred praktikami niektorých dodávateľov,“ povedal šéf úradu Jozef Holjenčík.
Návrh vyhlášky úradu už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a teplári s ňou nesúhlasia. Napriek tomu je podľa informácií Pravdy možné, že úrad pri výrobe tepla začne regulovať aj ceny uhlia a ďalších druhov biomasy. „Zoznam palív s regulovanou nákupnou cenou nemusí byť konečný,“ naznačil šéf regulačného úradu.
Návrhy regulačného úradu znamenajú obrat oproti tomu, ako sa na stanovovanie cien pozerala minulá vláda. Predchádzajúci kabinet sa snažil čo najviac rozšíriť mantinely pre určovanie cien a aktuálna vláda ide presne v opačnom smere.
Výrobcovia tepla sa pre nový pohľad na ceny dostali s úradom do slovnej prestrelky. Teplári varujú, že prevádzkovatelia teplární stratia motiváciu na ekologizáciu kotlov a, naopak, naznačujú, že niektoré rodiny by mohli čeliť skokovým nárastom nákladov na bývanie. „Ak sa teplárom nebude dariť nakupovať štiepku za cenu, akú stanoví úrad, začnú spaľovať oveľa viac drahšieho zemného plynu či uhlia, ktorého cena regulovaná nebude,“ argumentuje šéf najväčšieho slovenského združenia teplárov Miroslav Obšivaný.
Rozdiely cien sú totiž podľa šéfa výroby a distribúcie energií v skupine Cofely Jozefa Smolku nezanedbateľné. „Napríklad utorková cena plynu z burzy v Lipsku by bola bez distribučných poplatkov a služieb pre plyn zhruba 31,7 eura za megawatthodinu, ale pri štiepke je to 26 eur,“ spresňuje Smolka. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Holjenčík však tvrdenia o hrozbe prechodu naspäť na spaľovanie plynu odmieta. „Úrad má veľmi presné informácie o tom, ako sa pohybujú ceny komodít na trhu. Ak sa ceny zmenia, tak podľa tohto návrhu vyhlášky im umožníme preniesť to do ceny,“ podotýka Holjenčík.
Podľa informácií z regulačného prostredia majú byť hlavným dôvodom na stanovenie nákupných cien drevnej štiepky podozrenia, že niektorí teplári ju nakupovali za vyššiu ako trhovú cenu. Šéf teplárenského združenia však tvrdí, že ak existujú takéto podozrenia, mali by to začať riešiť kompetentné orgány.
„Nemôžeme predsa všetkých hádzať do jedného vreca, ak existujú nepoctivci, mali by byť potrestaní oni, a nie všetci výrobcovia tepla z drevnej štiepky,“ mieni Miroslav Obšivaný a dodáva, že takéto konanie by mohlo poškodiť aj Slovensko.
„Zaviazali sme sa totiž do roku 2020 znížiť spotrebu tepla o deväť percent. V mestách, kde sú už domy zateplené a majú aj dobré tepelné hospodárstvo, to bude veľmi ťažké,“ vraví Obšivaný. Dôvodom totiž má byť podľa neho vážna zmena spôsobu stanovovania cien takmer v strede regulačného obdobia, ktoré teplárom stanovuje mantinely na investície a rekonštruovanie.
Regulačný úrad však v minulosti čelil kritike správcov domov za to, že chráni zisky teplárenských spoločností. Obyvatelia bytoviek v prípade zateplenia neušetria tak, ako by mohli. Variabilné náklady na odber tepla sa im po zväčšení tepelnej izolácie domu síce znížia, ale na druhej strane im postupne narastajú pevné náklady. Dôvodom je, že náklady teplárov na poistenie, zamestnávanie ľudí či opravy strojov zostávajú zachované, musia sa však rozpočítať na menší objem objednaného tepla.
Šéf regulačného úradu však tvrdenie o udržiavaní ziskov odmieta. Podľa už existujúcej vyhlášky totiž teplári na pevných nákladoch na odber tepla nezarábajú. Zisky môžu tvoriť iba pri predaji tepla, teda na variabilnej cene tepla.