Nielen v západnej Európe, ale aj na Slovensku vyrastá pokolenie detí, ktoré videli kravu len na televíznej obrazovke alebo v počítači. Patrí k ním aj malý bratislavský tretiak Romanko Hornáček s bračekom, ešte škôlkarom Majkom. V sobotu ich rodičia zobrali na dlho očakávaný výlet na Farmu Majcichov.
Hneď prvý kontakt s kravičkami chlapcom, ale aj dospelým vyrazil dych. V dojárni na obrovskom kolotoči sa viezlo 72 kravičiek. V osemsekundových intervaloch prisúvali dojnice s vemenami plného mlieka trojici šikovných operátoriek. Prvá bleskurýchle našampónovala krave struky na vemene a odstrekla mlieko, druhá ich vyutierala a tretia k ním zručne pripla dojačku so štyrmi prísavkami.
"Je tu Romanko Horňáček? Na kolotoči sa vezie práve tvoja Betka,“ ohlásila prekvapenému chlapcovi zootechnička Katka Nemcová. Chlapcovi zažiarili oči. Konečne uvidel svoju milovanú kravu v celej impozantnej kráse naživo. Bolo to úplne niečo iné ako fotografia v počítači. Dojáreň lomozila a voňala pachom zvierat. Občas niektoré nervózne kopli nohou, občas z nich vyletelo niečo neveľmi voňavé.
"Ešte nikdy som nevidel kravy naživo, veľmi sa mi tu páči,“ vravel Romanko, ktorému mama pravidelne kupuje jogurty. Zbožňuje čokoládové. A zo syrov korbáčiky. Práve vďaka takým rodičom, ako je Romanova mama pani Danka Horňáčková, na Slovensku stúpla z roka na rok spotreba napríklad kyslomliečnych výrobkov o takmer 11 percent a jogurtov o 17 percent.
Tisíce rodičov ako Horňáčkovci sa zapojili do akcie Adoptuj kravičku svojmu dieťaťu. Za rok ľudia na celom Slovensku cez internet adoptovali pre svoje deti 16-tisíc kravičiek. Bolo to jednoduché, stačilo kúpiť desať rôznych mliečnych výrobkov a deti mohli získať svoju kravku.
"Až do návštevy farmy s ňou komunikovali len prostredníctvom počítača,“ vysvetlila Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Virtuálne kravičky mohli hladiť, škrabkať, alebo – ako sa časy a vnímanie okolitého sveta zmenili – zobrať so sebou na výlet či dokonca na diskotéku. A hľa, teraz sa ocitli na farme a všetko to vyzeralo akosi ináč, ako si predstavovali.
Živé zvieratá deti fascinovali a zootechnička Katka Nemcová čelila otázkam typu, ktoré teliatko je býček a ktoré jalovička. Mladá žena sa smiala, pretože vysvetliť to deťom nevedeli ani ich rodičia. Jedno si však na nich cenila mimoriadne – začali pestovať v deťoch vzťah k zvieratám, k práci poľnohospodárov a mliekarov.
Tým svitá nádej na lepšiu budúcnosť. Slovensko má v Európskej únii najnižšiu ročnú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov. Po kampani Objav mlieko podporenej Bruselom síce spotreba na konci minulého desaťročia stúpla zo 153 na 163 kilogramov priemerne na hlavu a rok, ale podieľali sa na tom spolovice dovážané výrobky.
"Keď sme chceli podporiť spotrebu slovenských mliečnych výrobkov, museli sme sa na ňu poskladať sami farmári a mliekari,“ hovorí Alexander Pastorek, šéf farmárov vyrábajúcich mlieko. Jedni aj druhí začali napĺňať mliečny fond jedným halierom z predaného litra mlieka. Tak sa nazbierala vyše 500-tisíc eur, z ktorých prefinancovali interaktívnu kampaň Adoptuj kravičku svojmu dieťaťu.
Je to ukážka, ako výrobcovia potravín môžu osloviť svojich spotrebiteľov.
Naši roľníci sa však aj tak cítia poškodení bruselským chápaním spravodlivosti. "Nemecku a Veľkej Británii, kde je spotreba 250 kíl mliečnych výrobkov na hlavu, prispeli v Bruseli na zvýšenie spotreby bez okolkov. Ale čie sa tam predávajú výrobky?“ položila si otázku Margita Štefániková. "Najmä nemecké a britské. Nám na Slovensku povedali, že príspevok z únie dostaneme len vtedy, ak kampaň bude všeobecná a nie iba proslovenská. Nuž si pomáhame, ako vieme, zo skromných halierových zbierok našich výrobcov.“