Potvrdzujú to aj očakávania v rámci novej štúdie UniCredit Bank, podľa ktorých by mal hospodársky rast v tomto regióne predstihnúť lídrov zo západnej časti Európy. Platí to aj pre samotné Slovensko, ktorému analytici UniCreditu predpovedajú na roky 2016 až 2020 priemerný rast hrubého domáceho produktu o 3,6 %.
V rámci hodnoteného regiónu strednej a východnej Európy by tak rýchlejší ekonomický rast mali zaznamenať iba Turecko na úrovni 5,8 % a Rusko vo výške 4,3 %. Na roky 2013 až 2015 Slovensku UniCredit predpovedá v regióne štvrtý najrýchlejší rast v priemere na úrovni 2,6 %.
Potenciál rastu v regióne potvrdzuje aj relatívne nízky podiel hrubého domáceho produktu na obyvateľa, ktorý stále dosahuje iba tretinovú úroveň priemeru eurozóny. Rast by pritom mali poháňať skôr investície ako spotreba, keďže v regióne je potrebné modernizovať zastaranú infraštruktúru a zaviesť pokročilejšie technológie.
“Napriek kríze eurozóny ostáva dlhodobý potenciál strednej a východnej Európy nedotknutý. Príbeh ekonomickej konvergencie pokračuje, s podporou nevyhnutného zlepšovania regionálnej infraštruktúry a inštitucionálneho prostredia,“ povedal v piatok pri prezentácii štúdie v rámci výročnej konferencie Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Istanbule riaditeľ divízie pre strednú a východnú Európu skupiny UniCredit Gianni Franco Papa.
Ako dodal, rozhodujúcim faktorom podpory hospodárskeho rastu v regióne by mal naďalej zostať predovšetkým zahraničný dopyt. Pre Slovensko to platí dvojnásobne, keďže vlani bolo po Maďarsku druhou najotvorenejšou ekonomikou v regióne so zahraničným obchodom v objeme vyše 160 % hrubého domáceho produktu. Po útlme prílevu priamych zahraničných investícií v posledných rokoch sa však dá očakávať aj v tomto smere mierne oživenie. Platí to však skôr pre región ako celok. V prípade Slovenska totiž UniCredit prognózuje pre tento rok pokles prílevu priamych zahraničných investícií z vlaňajších 2,2 mld. eur na zhruba 700 mil. eur.
Zároveň s očakávaným oživením hospodárskeho rastu bankári očakávajú aj rast úverovania v krajinách regiónu. Podobne ako pri samotnom hospodárstve, aj v tomto prípade existujú totiž v strednej a východnej Európe oproti jej západnej časti značné rezervy.
Pre porovnanie, úvery na bývanie predstavovali vlani v eurozóne 40 % hrubého domáceho produktu, kým napríklad na Slovensku to bolo iba 19 %. Zhruba polovičný v porovnaní s eurozónou bol aj podiel pri spotrebiteľskom financovaní. Podobne je to však aj pri financovaní korporátneho sektora. Kým penetrácia firemných úverov v eurozóne dosiahla 48 % hrubého domáceho produktu, na Slovensku to bolo iba 22 %. Potenciál však podľa UniCreditu nie je len v úverových produktoch, ale taktiež na strane vkladov a v ostatných bankových službách.
Čoraz významnejšiu úlohu pri financovaní korporátneho sektora budú pritom hrať zrejme aj európske fondy. Ich alokovaný objem napríklad v minulom roku prevýšil prílev zahraničných investícií do regiónu o 8 mld. eur. Dôležitá v tomto smere však je schopnosť jednotlivých krajín eurofondy aj skutočne vyčerpať. V rámci aktuálneho programového obdobia sa pritom zatiaľ najviac darí eurofondy čerpať Poliakom, ktorí do vlaňajšieho novembra vyčerpali 51 % z alokovanej sumy. Slovensko bolo v tomto smere slabšie s čerpaním na úrovni 39 %, ale pred Českou republikou, Bulharskom či Rumunskom.