„Myslím si, že táto politika je v podstate správna, ale zrejme narazila na svoje limity,“ povedal prezident Európskej komisie José Manuel Barroso. Zvoľnenie tempa škrtania výdavkov a zvyšovania daní by uľahčilo život najmä ľuďom v krajinách, ktoré v čase recesie platia vysokú cenu za dosiahnutie stanovených rozpočtových cieľov.
Podobne ako Barroso sa predtým už vyjadril aj Medzinárodný menový fond, ale aj zástupcovia krajín G20, podľa ktorých uťahovanie opaskov v eurozóne spomaľuje globálne ekonomické oživenie. Poukazujú aj na to, že krajiny s najagresívnejšou politikou škrtov dosahujú najhoršie výsledky v znižovaní rozpočtových deficitov.
Napríklad v Španielsku deficit rozpočtu bez zarátania nákladov na ozdravenie bánk minulý rok dosiahol 7,1 percenta hrubého domáceho produktu. Preto španielsky minister financií Luis De Guindos uviedol, že nový plán rozpočtu sa viac zameria na podporu ekonomického rastu, ako na škrtanie štátnych výdavkov.
„Chceme nájsť lepšiu rovnováhu medzi znižovaním schodku a ekonomickým rastom,“ povedal minister. Barroso ho vo svojom prejave podporil, keď naznačil, že niektoré krajiny dostanú viac času na zníženie schodku rozpočtu pod tri percentá HDP. Týka sa to tento rok Francúzska, ale za pomalšie šetrenie v ďalších rokoch sa prihovára aj Slovensko.
„Škrtanie je dobré, no musí byť rozumné. Dlhy týchto krajín dlhodobo rástli, a tak nie je možné očakávať, že sa ich podarí znížiť z roka na rok. Okrem škrtania výdavkov sa treba sústrediť aj na reformy, ktoré zeefektívnia fungovanie krajiny a prispejú k ekonomickému rastu,“ hovorí Dávid Dereník, investičný analytik UniCredit Bank.
Zmiernenie tlaku na prísnu fiškálnu konsolidáciu zrejme odobrí aj Nemecko, ktoré začína pociťovať prelievanie problémov z periférnych krajín eurozóny do vlastného hospodárstva. Index budúcej ekonomickej aktivity Nemecka totiž tento mesiac spadol o takmer dva body na 48,8 bodu z marcovej úrovne 50,6 bodu a pod 50 bodov klesol prvýkrát od novembra. „Predtým Nemecko rástlo, zatiaľ čo iné krajiny oslabovali – najmä Španielsko, Taliansko a Francúzsko. Teraz sa zdá, že spolu s poklesom v týchto ekonomikách tu máme aj pokles v Nemecku, čo bude nepochybne pôsobiť ako brzda rastu (v Európe),“ uviedol Chis Williamson, hlavný ekonóm spoločnosti Markit, ktorá index zostavuje.
Za menej škrtov a viac rastu sa v rozhovore pre Financial Times vyjadril aj Bill Gross, šéf najväčšieho investičného fondu PIMCO, ktorý spravuje okolo 290 miliárd dolárov. „Veľká Británia a takmer celá Európa chybovali vo svojom presvedčení, že rýchle fiškálne škrty môžu priniesť ekonomický rast. Treba míňať peniaze,“ povedal Gross, pričom poukázal na to, že nalievanie peňazí centrálnych bánk do ekonomiky neprináša očakávanú podporu ekonomického rastu.
V súčasnosti do systému tlačí nové peniaze americký Fed, Európska centrálna banka, Anglická banka aj Japonská centrálna banka. „Tieto peniaze sa zatiaľ neprejavili na inflácii, ale keď sa jedného dňa zastaví prepad ekonomiky, bude už v ekonomike toľko peňazí, že inflácia vzbĺkne, ako keď hodíte zápalku do benzínu. Dnešná situácia mi pripomína moju dcéru. Keď otvorí kečup, má pocit, že nič netečie, a tak s ním poriadne zatrepe. A potom zrazu nevie, čo s toľkým kečupom robiť. S infláciou to bude podobné,“ uviedol Vladimír Pikora, hlavný ekonóm NextFinance. ECB sa však inflácie neobáva. Špekuluje sa, že ECB môže 2. mája na zasadnutí v Bratislave znížiť úrokové sadzby, aby pri súčasnej nízkej inflácii ešte viac podporila biznis.
Berlín vyzýva eurozónu na udržanie reformného kurzu
Eurozóna musí zotrvať na „úspešnej“ ceste reforiem a rozpočtovej disciplíny. Vyhlásilo to v utorok nemecké ministerstvo financií deň po tom, čo predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso naznačil, že politika úspor v Európe už možno narazila na svoje limity „V treťom roku od prepuknutia dlhovej krízy v eurozóne vidíme, že sme už dosiahli veľa, ešte ale pred sebou máme cestu,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Eurozóna podľa ministerstva potrebuje udržať kurz, ktorý sa v rovnakej miere zameriava na konsolidáciu a reformy ako základ zdravého rastu.
Predseda EK José Manuel Barroso v pondelok uviedol, že politika šetrenia je v základe správna, mohla však už dosiahnuť svoj limit. „Opatrenia sú úspešné vtedy, keď sú nielen dobre navrhnuté, ale majú aj minimálnu politickú a spoločenskú podporu,“ povedal Barroso v Bruseli. Stredobodom stratégie EÚ pri boji s už tri roky trvajúcou dlhovou krízou boli rozpočtové škrty, analytici im ale zároveň dávajú za vinu vznik nebezpečnej špirály, kde vlády šetria, firmy preto prepúšťajú zamestnancov, Európania menej nakupujú a mladí ľudia majú stále menšiu šancu nájsť si prácu. Úsporné opatrenia sa vo všeobecnosti vnímajú aj ako príčina toho, že ekonomika EÚ je už druhý rok v recesii.
(SITA)