Vláda minulý týždeň dohodla s investorom, že najmenej päť rokov zotrvá na Slovensku a nebude hromadne prepúšťať. V stredu kabinet memorandum formálne zobral na vedomie. Investorovi kabinet ponúkol dotácie za elektrinu vyrobenú v podnikovej elektrárni v sume 14,8 milióna eur ročne. Podporu bude môcť košický závod čerpať 15 rokov.
Za normálnych okolností by spomínaná dotácia podľa prepočtov Pravdy zdražila elektrinu asi o 0,5 percenta. Regulačný úrad však tvrdí, že takýto scenár nenastane, keďže nová podpora pre U. S. Steel sa vykompenzuje s končiacou sa podporou pre iné zdroje. „Len v roku 2016 vypadnú zo zoznamu poberateľov dotácií zdroje s výkonom asi 40 MW. Ide o zdroje, ktoré sa rekonštruovali po roku 2000 a po uplynutí 15 rokov strácajú nárok na ďalšie poberanie podpory,“ tvrdí šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík.
Podpora na dotovanie elektriny vyrobenej v U. S. Steele v skutočnosti nie je úplná novinka. Možnosť na využitie dotácie mali oceliari už dávno, len teraz pri rozhodnutí investora nepredať fabriku záujemcom z Východu sa Američania pri rokovaniach s vládou rozhodli podporu aj využiť. Elektrinu budú vo zvýšenej miere vyrábať z hutníckych odpadových plynov.
Dotácie štát umožňuje čerpať novým alebo zrekonštruovaným elektrárňam s výkonom do 200 megawattov, ktoré vyrábajú kombinovane elektrinu aj teplo, čo je efektívnejšie z pohľadu využitia paliva aj ekológie. Návrh zvýšiť hranicu výkonu v parlamente začiatkom tohto roka neprešiel po tom, čo opozícia namietala, že sa tým ide podporiť jedna z elektrární finančnej skupiny Penta, aj keď tá to odmietala.
V prípade modernizácie tak elektráreň U. S. Steelu môže od štátu dostávať vyše 80 eur za jednu vyrobenú megawatthodinu. Na trhu je pritom cena len okolo 50 eur. Spomínaná podpora je súčasťou cien elektriny, a to cez tarifu za prevádzkovanie systému, ktorej výšku určuje regulačný úrad. Len v roku 2011 tarifa zaťažovala každú kilowatthodinu elektriny asi 1,5 centom a takto sa rozdelilo spolu 322 miliónov eur. Hlavná časť išla na podporu rozvoja solárnych elektrární, ďalej na výrobu tepla a elektriny z domáceho uhlia a až následne na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, kam išlo 48 miliónov eur.
V súčasnosti je tarifa za prevádzkovanie systému vo výške takmer 0,02 eura za kWh, pričom priemerná cena elektriny pre domácnosti dosahuje aj s daňou 0,16 eura za kWh. Na dotácie tak dá priemerná domácnosť s ročnou spotrebou elektriny 2¤800 kWh ročne asi 56 eur. Plánovaná podpora pre U. S. Steel domácnosť ročne vyjde na necelé 2 eurá.
Ešte v roku 2010, pred solárnym boomom, bola tarifa za prevádzkovanie systému len 0,006 eura. Opakovanie solárneho boomu už regulačný úrad neočakáva. „Tarifa bude najbližšie roky už na stabilnej úrovni, prípadne pôjde mierne dole,“ tvrdí Holjenčík. Podobne úrad vidí aj celkové ceny elektriny. „Keďže aj situácia na trhoch sa upokojila, najbližšie dva až tri roky očakávame stabilné ceny elektriny,“ dodáva. Denník Pravda nedávno informoval, že elektrina by mala od júla zlacnieť asi o 5 percent. Regulačný úrad totiž pripravuje predpis, podľa ktorého by ľudia mali v cenách elektriny menej doplácať na straty v sieťach. „Úrad na opatrení momentálne pracuje,“ dodal k tomu Holjenčík.