Brusel v snahe upokojiť verejnú mienku vydal pokyn, aby veterinárne a potravinové správy dávali podvodníckym firmám najvyššie pokuty. Také, ktoré zodpovedajú predpokladanému zisku z falšovania. Brusel tiež pripravuje register nepoctivých výrobcov potravín.
Takmer dva mesiace od prepuknutia škandálu s koňacinou v Írsku a vo Veľkej Británii, ktorý postupne zasiahol celú Európu, však stále nie je známy jasný vinník a je tiež otázne, ako chce Európska komisia predísť zopakovaniu podobných potravinových podvodov. Podobnosť rôznych posledných škandálov je v tom, že zrazu rýchlo utíchnu a prijaté opatrenia nezabránia vzniku nových káuz. Frekvencia škandálov sa pritom rýchlo zvyšuje, čo súvisí s globalizáciou výroby potravín. Úradníci v Bruseli sú presvedčení, že zlepšiť treba skôr účinnosť súčasného kontrolného mechanizmu.
Podľa európskeho komisára pre poľnohospodárstvo Rumuna Daciana Ciolosa sú nástroje na kontrolu dobré, otázkou však je, či a ako sa využívajú. „Medzi štátmi Európskej únie je voľný pohyb tovaru. Stačí, aby zlyhala kontrola v jednej či dvoch členských krajinách a škandál aj v rozsahu megakauzy s koňacinou je na svete,“ myslí si aj ústredný riaditeľ slovenskej veterinárnej a potravinovej služby Jozef Bíreš.
Slovensko, ktoré pri vysokom podiele dovážaných potravín na európske škandály dopláca niekedy najviac, na poslednom stretnutí šéfov veterinárnych a potravinových služieb požiadalo Írsko ako predsedajúcu krajinu Európskej únie, aby Európska komisia analyzovala, ako vlastne funguje potravinový dozor v jednotlivých členských krajinách. Ukazuje sa totiž, že čo krajina, to iný meter na kontrolu nielen kvality, ale aj pôvodu a vôbec pohybu tovaru.
„Jediné čo doteraz v Európskej únii spoľahlivo fungovalo a funguje, bol voľný pohyb tovaru,“ povedal Jozef Bíreš. Požiadavka, ktorú Slovensko nastolilo, bola prijatá. Až čas však ukáže, čo porovnanie jednotlivých národných kontrol skutočne prinesie.
Okrem drakonických trestov pre podvodníkov vrátane zatvorenia prevádzok Brusel pripravuje register nepoctivých výrobcov potravín. S touto iniciatívou prišlo Generálne riaditeľstvo pre ochranu a zdravie spotrebiteľa (DG SANCO). Ten, kto sa ocitne na čiernom zozname, ktorý dostanú k dispozícii všetci obchodníci, by si nemal nabudúce čo i len „pinknúť“ v potravinárskom biznise.
Na koňacinu sa prišlo náhodou
Najskôr o dva mesiace by mali mať v Bruseli na stole analýzu, čo vlastne spôsobilo škandál s konským mäsom. Príčina bola ako vždy prozaická. Snaha zlacniť náklady na výrobu burgerov.
„Na primiešavanie koňaciny do výrobkov, kde malo byť výlučne hovädzie mäso, prišli Íri, keď začali pátrať po príčinách zníženého odbytu hovädzieho mäsa. Ukázalo sa, že v spracovateľských závodoch v Írsku a vo Veľkej Británii do burgerov miesto hovädziny začali pridávať lacnejšiu koňacinu,“ povedal Jozef Bíreš.
Rozpliesť pôvod dodávok a jeho prúdenie po Európe s úplne jasným označením vinníkov sa doteraz nepodarilo. Keď sa napríklad pátralo po pôvodcovi lazaní s konským mäsom na Slovensku, tak sa síce podarilo identifikovať dovozcu spoločnosť Bidvest Slovakia, ktorá dostala mäso od sesterskej českej firmy. Tá vzápätí ukázala prstom na spoločnosť Cormigel v Luxembursku a tá zasa na francúzsku firmu Spanghero. Západoeurópski výrobcovia vzápätí obvinili z dodávok Rumunov. Rumunsko priznalo, že expedovalo koňacinu, ale odmietlo jej falšovanie. Kto teda za ním stojí? Určite nielen dnes zatvorené francúzske Spanghero?
„Za celoeurópskym zlyhaním potravinového dozoru je rozdielna úroveň národných kontrol,“ tvrdí to Jaroslav Pokorádi zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Dodáva, že v únii sú krajiny ako Slovensko či Česko, ktoré majú prísnejšie reguly ako iné európske štáty, kde dodržiavajú len minimum z toho, čo im ukladajú príslušne európske nariadenia.
Slovensko pyká často najviac
„Nerobím si ilúzie o dodržiavaní európskej potravinovej legislatívy len v Poľsku, ale povedzme aj v takých vyspelých krajinách, ako je Veľká Británia,“ povedal Pokorádi, ktorý ako molekulárny genetik a zároveň šéf spoločnosti pre chov farmových jeleňov precestoval celú západnú Európu. Pokiaľ sa nebude podľa Pokorádiho uplatňovať v Európe rovnaký systém kontroly, dovtedy bude dochádzať k škandálom.
Najviac na globálne potravinové kauzy, presnejšie globálne organizované podvody, doplácajú krajiny, ktoré ako Slovensko prišli o potravinovú sebestačnosť. „Krajina, ktorá dováža už viac ako 50 percent potravín, stojí v prvom rade obetí škandálov. Nemá totiž na výber. Keď si nevyrobí dosť vlastných potravín, potom si ich voľky-nevoľky musí doviezť,“ hovorí profesor Jozef Bíreš.
Na Slovensku síce spoľahlivo funguje kontrola potravín z poľa či maštale až na pult obchodu, ale len pri doma vyrobených potravinách. Na dodávky zo zahraničia, ktoré prešli cez niekoľko firiem, je však domáca kontrola spravidla krátka až do chvíle, kým sa nezačnú robiť superkontroly. Najnovšie novela potravinového zákona prikazuje ohlasovať dovoz potravín. Aj tak však nie je fyzicky možné prekontrolovať každú jednu dodávku.
Kvalita ide do úzadia
„Bolo len otázkou času, kedy sa prevalia potravinové škandály. Teraz sa hovorí o spôsoboch kontroly, skutočnou živnou pôdou škandálov je stupňujúci sa tlak na znižovanie cien potravín,“ povedal výkonný riaditeľ Milsy Bánovce nad Bebravou Stanislav Voskár.
Do obchodných reťazcov sa potravinári dostanú len vtedy, keď uspejú s cenou a dlhou trvanlivosťou výrobkov.
To vedie podľa šéfa potravinového dozoru Jozefa Bíreša k tomu, že výrobky sú čoraz viac obohacované o rôzne stabilizátory a kvalitná mliečna či mäsová bielkovina sa nahrádza rôznymi lacnými náhradkami.
„Obchod tlačí na cenu, potravinári hľadajú riešenia a keď do hry ešte vstúpia firmy, ktoré sa neštítia zamieňať rôzne druhy výrobkov za iné či prelepovať ich názvy, je škandál na svete,“ povedal Bíreš.