Ľudia v obchodoch reagujú na to, že sa im menej zvyšujú platy či prichádzajú o prácu. Dlhová kríza núti vlády zvyšovať dane a šetriť, čo sa prejavilo aj na Slovensku. Krízu nezmierňuje ani pozitívnejší rast cien, ktorý je v úvode roka menší ako za minulé roky. Štatistický úrad SR včera potvrdil, že výkon ekonomiky v záverečnom štvrťroku minulého roka medzikvartálne stúpol o 0,2 percenta a medziročne sa posilnil o 0,7 percenta.
Aj keď hospodársky rast ťahaný najmä automobilkami je stále jeden z najsilnejších v EÚ, je to málo na to, aby sa zvyšovala životná úroveň ľudí. HDP eurozóny v záverečnom štvrťroku vlaňajška oproti tretiemu kvartálu sa oslabil podľa Eurostatu o 0,6 percenta, v rámci celej EÚ medzikvartálne klesol o 0,5 percenta. Recesia vlani roku sužovala 12 krajín EÚ. Rast slovenskej ekonomiky nestačí na to, aby sme dobiehali vyspelejšie štáty. Priemerná mzda v hospodárstva sa vlani zvýšila o 2,4 percenta na 805 eur za mesiac a reálne po zohľadnení rastu cien poklesla o 1,2 percenta.
Problémom Slovenska je však čoraz slabšia domáca spotreba, ktorá je ovplyvnená opatrným správaním spotrebiteľov v podmienkach vysokej nezamestnanosti. „Dvakrát zvažujem, či niečo potrebujem a či to zužitkujem. Týka sa to predovšetkým oblečenia, kozmetiky, vybavenia bytu a stravovania v reštauráciách. Naopak, neobmedzujem sa vo voľnočasových aktivitách, ako sú výlety či športy,“ hovorí 28-ročná rodáčka z Michaloviec, Marianna Andreeva. Podľa jej slov jej najväčšie mesačné náklady smerujú na nákup potravín a cestovanie.
„Už pol roka som bez práce, s manželkou žijeme z podpory. Šetríme, kde sa dá. Niečo nám pomôže rodina, cez leto si niečo dopestujeme. V týchto mesiacoch sme však na jedlo míňali omnoho menej. Keď poplatíme všetky účty za bývanie, tak nám ani veľa na to nezostane,“ sťažuje sa Igor Habura z Rožňavy. Ten pochádza z okresu, ktorý je tretím najhorším v miere nezamestnanosti. V okrese Rožňava bola na konci januára tohto roka miera nezamestnanosti na úrovni takmer 30 percent.
Celoslovenské štatistiky podľa výberového zisťovania za štvrtý štvrťrok 2012 potvrdili, že koncom roka medzikvartálne skokovo stúpla nezamestnanosť z 13,7 na 14,4 percenta. Bez práce bolo na konci roka 390¤400 ľudí. Rekordná nezamestnanosť je v celej eurozóne, a to na úrovni takmer 12 percent.
Ľudia menej míňajú. Konečná spotreba na Slovensku v poslednom štvrťroku 2012 poklesla o jedno percento, čo bolo najviac z celého roka. Kým slovenskí spotrebitelia míňajú v čase krízy menej práve na potraviny, ľudia v západnej Európe sa uskromňujú najmä pri rekreácii a stravovaní v reštauráciách. Konečná spotreba domácností klesla vo štvrtom kvartáli v eurozóne o 0,4 percenta, v EÚ sa zmenšila o 0,3 percenta. „Domáca spotreba klesá takmer v celej Európe v dôsledku krízy už dlhší čas. V západnej Európe sa prejavilo šetrenie aj prudkým poklesom predaja áut, v Taliansku a Španielsku zasa prudko padli predaje oblečenia,“ konštatuje šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.
„Nižšie objednávky evidované priemyselníkmi vedú nielen k znižovaniu objemu výroby, ale aj k slabšej investičnej aktivite,“ hovorí analytička Poštovej banky Eva Sadovská. „Negatívne na spotrebiteľov pôsobila aj dlhodobo vysoká inflácia, ktorá v minulom roka dosahovala 4-percentnú hranicu. Veľmi podobný trend pritom vidíme aj v susednom Česku, kde je ekonomika v kríze,“ uzatvára analytik Home Credit Michal Kozub.
Zlepšenie sa pritom odsúva. „Citeľnejšie oživenie domáceho dopytu očakávame najskôr v závere roka, pravdepodobnejšie však až v nasledujúcom roku,“ konštatuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Zároveň dodáva, že už v prvej polovici tohto roka by malo dôjsť k postupnému oživovaniu ekonomického rastu pod vplyvom zotavenia nemeckej ekonomiky, ako nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera. Rast ekonomiky by mal byť aj v tomto roku ťahaný výlučne zahraničím. „Hlavným rizikom predikcie je vývoj externého prostredia, najmä vývoj francúzskej ekonomiky a predajov automobilov v Európe,“ dopĺňa Koršňák.