Najlacnejšiu ponuku, a teda najbližšie k postaveniu Višňového je Skanska so Strabagom, ktorí ponúkli cenu za výstavbu 13,4-kilometrového úseku 338 miliónov eur. Na krk im však dýcha Doprastav s rozpočtom drahším o 44 miliónov eur. Podľa informácií denníka Pravda práve Doprastav namietal na Úrade pre verejné obstarávanie systém vetrania tunela Višňové, ktoré navrhla konkurenčná Skanska a Strabag. Tendrový úrad už v predmetnej veci aj ústne pojednával a verdikt by mal byť známy čo nevidieť. Technologicky je vetranie tunela najnáročnejšou časťou celého diaľničného úseku.
Keďže je tunel dlhší ako tri kilometre, podľa noriem je zaradený do kategórie C. To znamená, že pri obojsmernej premávke by malo byť použité priečne, polopriečne alebo pozdĺžne vetranie s odsávaním dymu v blízkosti miesta nehody. Súťažné podklady hovoria v tomto prípade o pozdĺžnom systéme vetrania. "Už pri príprave súťažných podkladov bola veľká polemika o tom, či tam použiť pozdĺžne odvetrávanie. Celý dym by mal totiž prúdiť tunelovou rúrou a vyústiť von. Lenže pri takto dlhom tuneli po istej dĺžke dym začína klesať a padať k zemi. Preto sa navrhovalo použiť radšej priečne vetranie,“ vysvetľuje dopravný expert Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravy.
Podľa Palčáka sa priečne vetracie systémy používajú najmä v zahraničí všade tam, kde majú tunely dlhšie ako tri kilometre a namiesto ventilátorov, ktoré posielajú dym rovno von z tunela, sú namontované odsávače. Tie vymršťujú škodlivý dym hore nad povrch tunela. "Tunel je práve tým špecifický, že je veľmi dôležité, aké systémy odvetrávania sa v ňom použijú. Nie je to ani otázkou ceny, čo je výhodnejšie. Avšak naša krajina uplatňuje jedny z najprísnejších bezpečnostných kritérií,“ pokračuje Palčák. Zvolený vetrací systém, voľba konkrétnych typov ventilátorov a ich regulácia však ovplyvňujú energetickú náročnosť vetracieho systému tunela, a teda priamo súvisia s výškou nákladov na prevádzku tunela.
Skanska so Strabagom ani Doprastav nekomentovali, akú konkrétnu technológiu vetrania uplatnia vo Višňovom. Ak by Úrad pre verejné obstarávanie s návrhom vetrania najlacnejšej firmy súhlasil, Doprastavu by cez prsty pretiekla ďalšia štátna zákazka. Spomedzi diaľničného balíka sa mu totiž nepodarilo získať diaľnicu Dubná Skala – Turany ani na prvý a druhý úsek medzi Jánovcami a Jablonovom. Boj vyhral v prípade prešovskej diaľnice medzi Fričovcami a Svinou, kde porazil lacnejšieho konkurenta – Hant BA DS. Podľa informácií etrend.sk nedostane možnosť stavať ani ružomberskú diaľnicu, ktorú získa Váhostav. V tomto prípade vyradil Váhostav v pozadí s vplyvným podnikateľom Jurajom Širokým dokonca tri lacnejšie ponuky pred ním a diaľnicu medzi Hubovou a Ivachnovou postaví s väčším rozpočtom o 20 miliónov, ako ponúkol lacnejší Hant BA DS.
Národná diaľničná spoločnosť, na ktorú sa denník Pravda obrátil s otázkou, aké dôvody rozhodli o tom, že tri spoločnosti boli vylúčené zo súťaže o stavbu D1 Hubová – Ivachnová pre neobvykle nízku cenu, sa nemohla vyjadriť. Na porovnanie, Váhostav má na starosti výstavbu pri Dubnej Skale a pri Levoči. Doprastav koncom minulého roka ohlásil, že pre nepriaznivú situáciu v stavebníctve bude nútený prepúšťať.
Tunel Višňové by sa mal začať raziť tento rok, jeho výstavba potrvá päť rokov. Stavba bude zrejme financovaná paralelne z eurofondov dvoch programových období – 2007 až 2013 a 2014 až 2020.